„Trvalo to dlho, ale dosiahli sme to, čo sme chceli,“ povedala spokojná Merkelová na záverečnej tlačovej konferencii. Tej predchádzali celonočné rokovania.
Kancelárka vyzdvihla ústretovosť, ktorú prejavilo aj Poľsko ako krajina, ktorá mala zásadné výhrady k systému prepočítavania hlasov pre jednotlivé krajiny v Rade EÚ a hrozila blokovaním summitu. Konflikt s Poliakmi ovládal prakticky celé rokovanie od začiatku vrcholnej schôdzky.
Šéfovia štátov a vlád sa nakoniec zhodli na tom, že do roku 2014 bude platiť hlasovacie usporiadanie podľa zmluvy z roku 2000 z Nice, ktoré je veľmi výhodné pre Poľsko, ale aj pre menšie štáty únie. Potom bude platiť systém „dvojitej väčšiny“ predpokladanej v euroústave, ale do roku 2017 budú štáty mať na výber z dvoch možností hlasovania. Pre Poľsko to znamená, že si ešte desať rokov môže obhájiť pomerne veľký vplyv.
Dosiahnutá dohoda predpokladá, že sa v druhej polovici roku uskutočnia medzivládne konferencie. Nastupujúce portugalské predsedníctvo počíta s tým, že sa začnú 23. júla a skončia na summite 18. októbra. Z konferencie má vzísť konkrétna dohoda o reforme inštitúcií únie rozšírenej na súčasných 27 členov. Merkelová v tejto súvislosti zdôraznila, že nová zmluva umožní aj ďalšie rozširovanie únie.
Po ratifikácii v členských krajinách by zmluva začala platiť najneskôr na jar 2009, kedy sa uskutočnia aj budúce voľby do Európskeho parlamentu.
Ešte niekoľko hodín pred koncom summitu v noci na sobotu situácia vyzerala tak, že nemeckému predsedníctvu hrozilo poľské veto, a tým aj krach schôdzky. Po tom, čo však nemecká kancelárka zdôraznila, že presadí rozhodnutie EÚ o zvolaní medzivládnej konferencie v krajnom prípade i bez Varšavy, nastal pohyb v rokovaní.
„Dosiahli sme všetko, čo sme chceli,“ povedal nakoniec aj britský premiér Tony blair. To, že sa krajiny zhodli na tak háklivých problémoch, vypovedá podľa neho o tom, ako veľmi sa chcú pohnúť z miesta. „Nevidím nič, čo by teraz mohlo reformný proces vykoľajiť,“ povedal Blair.
Poľský prezident Lech Kaczyński, s ktorým pre tvrdý poľský postoj Merkelová niekoľkokrát rokovala, vyhlásil, že dohoda je pre Poľsko úspechom. Obhajoval nakoniec dohodnutý systém hlasovania v EÚ, ktorý je vraj pre Varšavu ešte priaznivejší ako pôvodne požadovaná druhá odmocnina z počtu obyvateľov jednotlivých krajín.
Do určitého tieňa sa dostal britský odpor proti právnej záväznosti Charty základných práv EÚ, ktorá mala byť súčasťou pôvodnej euroústavy. Podľa kompromisu má byť na chartu v novej zmluve len odkaz, i keď je záväzná. Británia si však vymohla výnimku, že dokument nesmie zasahovať do jej práva.