V roku 2005 muži zarábali o 15 percent viac než ženy, pričom rozdiel v platoch sa napriek neustálemu zvyšovaniu počtu pracujúcich žien za posledných desať rokov znížil iba o dva percentuálne body. Takýto vývoj je však zapríčinený množstvom faktorov, medzi ktoré patrí skutočnosť, že ženy častejšie pracujú na horšie platených pozíciách a na skrátený pracovný úväzok.
„Ako vysvetlíme, že zdravotná sestra zarába menej než policajt?,“ pýta sa eurokomisár pre zamestnanosť Vladimír Špidla. Uviedol, že Európska komisia zintenzívni svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby vlády členských krajín prijali opatrenia proti diskriminácii žien v pracovnej oblasti a budúci rok zrevidovali národnú legislatívu, aby zistili, či kladie dostatočný dôraz na rovnosť odmeňovania. Európska únia totiž nemôže vydávať záväzné predpisy týkajúce sa odmeňovania.
Správa uvádza, že ženy majú stále problémy so zladením rodinného a pracovného života. „Rodičovstvo trvale znižuje mieru zamestnanosti žien, no nie mužov,“ píše sa v správe. „V dôsledku toho je kariéra žien nesúvislá, pomalšie sa rozbieha a trvá kratšie, a preto je aj menej finančne výnosná.“ Celá ekonomika však podľa únie trpí stratou týchto kvalifikovaných pracovníčok a únia ju označuje za „neprijateľné mrhanie zdrojmi.“
Ženy vo veľkých západoeurópskych krajinách sa často stretávajú s diskrimináciou. Nemeckí muži zarábajú o 22 percent viac, než nemecké ženy, a muži vo Veľkej Británii na výplatnej páske nachádzajú o dvadsať percent vyššie sumy, ako ich nežnejšie polovičky. Francúzsky zarábajú o 12 percent menej než Francúzi a najlepšie sú na tom Belgičanky, ktoré dostávajú „iba“ o 7 percent nižšie platy než ich muži.