Tridsaťdvaročný Smatana bol zadržaný v júni 2000 v Brne. Vo februári 2002 bol rovnako ako jeho spoločník odsúdený pre falšovanie bankoviek na jedenásť rokov väzenia.
V Štrasburgu sa sťažoval okrem iného aj na to, že české súdy posudzovali zdĺhavo jeho odvolanie proti zadržovaniu vo väzbe. Dĺžka väzby nebola pri jej predĺžení špecifikovaná a ústavný súd odmietol zrušiť rozhodnutie súdov ohľadom väzby aj napriek tomu, že sám uznal tieto rozhodnutia za pochybné.
Európsky súd mu dal v podstate vo všetkých bodoch za pravdu a rozhodol, že Česká republika v tomto prípade porušila tri paragrafy článku 5 európskej dohody o ľudských právach. Súd síce zamietol Smatanov požiadavok 120-tisíc korun odškodného za údajnú hmotnú škodu, ale z väčšej časti uspokojil jeho požiadavku odškodného za morálnu ujmu.
Ústavný súd ČR už v roku 2003 kritizoval Najvyšší súd v Olomouci za nešpecifikovanie dĺžky väzby slovenskému falšovateľovi bankoviek Smatanovi. Tomu predtým krajský súd v Brne predĺžil väzbu, no nešpecifikoval, na ako dlho. Výrok ústavného súdu mal pritom len akademický charakter, pretože pobyt vo väzbe sa Smatanovi započítal do dĺžky trestu.