Ako predtým uviedla tlačová agentúra AFP, uzavretie dohody umožnil ústretový krok Holandska a Belgicka, ktoré dlho nechceli ustúpiť zo svojej požiadavky, aby EÚ podmienila podpis predvstupovej dohody so Srbskom plnou spoluprácou tejto krajiny s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Stabilizačnú a asociačnú dohodu, ktorá je prvým krokom k otvoreniu prístupových rokovaní s EÚ, následne podpísali všetci zhromaždení ministri zahraničných vecí členských krajín 27-členného bloku. Na podpisovom akte sa zúčastnil aj proeurópsky srbský prezident Boris Tadič.
Napriek podpisu symbolickej dohody sa neočakáva jej okamžitá implementácia. Ako uviedli prítomní diplomati, praktické výhody v podobe podpory z fondov EÚ a prístupu na veľký európsky trh Srbsko nebude môcť využívať, kým nevydá ICTY hľadaných vojnových zločincov. Rupel dokument napriek tomu označil za „veľkú príležitosť pre Srbsko“ a „výrazný signál Srbsku, aby sa k nám pripojilo“. Podmienka plnej spolupráce s haagskym tribunálom podľa neho zostáva v platnosti.
Srbský nacionalistický premiér Vojislav Koštunica v utorok vyhlásil, že srbský parlament bude dohodu s EÚ po májových predčasných voľbách „anulovať“. „Nová vláda a parlament Srbska okamžite anulujú Tadičov nelegálny podpis,“ uviedol vo vyhlásení, ktoré citovala srbská tlačová agentúra Tanjug. „Nikdy nikomu nedovolíme schváliť nezávislosť Kosova v mene Srbska, a to je dôvod, prečo dnešný podpis nemá žiadnu hodnotu.“ Koštunica už v pondelok varoval pred uzavretím dohody s EÚ, ktorá podľa neho nezodpovedá zmenenej politickej situácii po uznaní nezávislého Kosova mnohými členmi bloku. Ako vyhlásil na tlačovej konferencii v Belehrade, podpis dokumentu „nepochybne predstavuje akt proti štátu a ústave“. Vzhľadom na skutočnosť, že nezávislosť Kosova uznalo 17 členov únie, Koštunica považuje za „nevyhnutné viesť rozhovory s EÚ o tejto novej realite“. Premiér tento mesiac vyzval úniu, aby uznala zvrchovanosť Srbska nad Kosovom.
Únia ponúkla Srbsku dohodu s cieľom podporiť proeurópske strany v nadchádzajúcich voľbách, v ktorých by mohli opäť zvíťaziť ultranacionalisti. Podľa prieskumu verejnej mienky z minulého týždňa sú na čele predvolebného rebríčka ultranacionalisti, ktorí kedysi spoločne vládli so zosnulým Slobodanom Miloševičom. Podpora nacionalistov sa zvýšila v dôsledku západnej podpory nezávislého Kosova, čo Srbov rozhorčilo a sklamalo. K pádu srbskej vlády a predčasným voľbám 11. mája viedli nezhody, či sa Srbsko má približovať k EÚ alebo sa vzoprieť štátom, ktoré Kosovo uznali. Podľa Tadiča musí Srbsko budovať vzťahy s EÚ bez ohľadu na Kosovo.
Ministri na utorňajšom stretnutí debatovali aj o spôsoboch, ako zlepšiť chladné vzťahy s Ruskom, narazili však na neústupnosť Litvy, ktorá zblíženie s Moskvou podmieňuje nápravou jej vzťahov s najbližšími susedmi. Ako uviedol litovský minister zahraničia Petras Vaitiekunas, jeho vláda je „pripravená na kompromis“, od Ruska však požaduje opravu ropovodu smerujúceho do litovskej rafinérie a mierové riešenie „zmrazených konfliktov“ v Gruzínsku a ďalších bývalých republikách Sovietskeho zväzu. EÚ sa snaží zaradiť Rusko do programu strategického partnerstva, ktorý zahŕňa široké spektrum ekonomických a politických otázok. Rokovania prebiehajúce v predošlých dvoch rokoch uviazli na odpore Moskvy voči poučovaniu o ľudských právach zo strany EÚ a obchodnom spore s Poľskom, ktorý sa medzičasom podarilo vyriešiť.