Gašparovič aj Klaus sa taktiež zhodli na tom, že únia by mala byť opatrnejšia vo vyhláseniach o jej ďalšom rozširovaní napríklad o Turecko či Ukrajinu.
„Všetci sme za ďalšie rozširovanie (únie),“ povedal český prezident. Dodal, že prvé v rade by malo byť Chorvátsko. Hlavy štátov sa však podľa Klausa nezhodli na tom, či únia postupuje správne, keď jej predstavitelia otvorene hovoria o možnosti vstupu do EÚ v prípade Ukrajiny či Turecka. Práve Turecko, ktoré sa o členstvo neúspešne snaží už dlhšie, je podľa neho negatívnym príkladom nesplnených sľubov.
Gašparovič však neskôr tvrdil, že prezidenti napokon našli zhodu aj v tejto téme. „Nemyslím si, že tam bol rozdielny názor, len tam došlo k úvahe ako ďalej,“ poznamenal slovenský prezident. Členstvo v EÚ by sa malo sľubovať len štátom, ktoré majú reálne šance splniť vstupné kritéria, myslia si podľa Gašparoviča hlavy štátov V4. Bude to podľa neho platiť aj pre Ukrajinu, ktorej členstvo v EÚ podporuje Slovensko, dodal.
Prijímanie nových členov navyše v súčasnosti podľa Gašparoviča komplikuje aj fakt, že pre nesúhlas Írska nebola prijatá takzvaná Lisabonská zmluva. Európski politici sa totiž nezhodujú na tom, či ďalšie rozšírenie EÚ umožňuje v súčasnosti platná zmluva z Nice.
Únia sa naposledy rozšírila o Bulharsko a Rumunsko a v súčasnosti má 27 členov. Chorvátsky premiér Ivo Sanader začiatkom septembra vyhlásil, že počíta s tým, že jeho krajina bude do roka pripravená na členstvo v EÚ.
Prezidenti V4 podobne ako vlani kritizovali obmedzenia, ktoré voči občanom novších členských štátom uplatnili niektorí starší členovia napríklad pri zamestnávaní. „Je to prvok politickej diskriminácie rovnoprávneho člena,“ dodal Gašparovič.
Očakávanou témou rokovaní prezidentov V4 bol aj konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom, na ktorý mali v minulosti rozdielny názor Klaus a poľský prezident Lech Kaczyński. Hlavy štátov sa však budú touto otázkou zaoberať až v sobotu a v piatok sa k nej vyjadrovať nechceli.