Minulý rok únia predĺžila sankcie proti tejto bývalej sovietskej republike, ktoré zakazujú niekoľkým desiatkam vodcov vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka zdržiavať sa v únii. Opatrenia zahŕňajú aj zmrazenie kont týchto osôb. Tieto kroky EÚ prijala predminulý rok po prezidentských voľbách v Bielorusku, keď do čela krajiny bol opätovne zvolený Alexander Lukašenko za podmienok, ktoré podľa únie nezodpovedajú medzinárodným normám. Brusel navyše vyčíta vláde v Minsku, že v krajine sa porušujú ľudské práve.
Teraz však ministri ocenili augustové prepustenie niekoľkých politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorými bol aj jeden z opozičných lídrov Aljaksandr Kozulin. Únia je podľa nich preto pripravená sankcie prehodnotiť, ak sa parlamentné voľby v Bielorusku, ktoré sú plánované na koniec tohto mesiaca, uskutočnia v súlade s demokratickými princípmi.
„Účel je myslím jasný. V tom aktuálnom vývoji okolo Gruzínska si myslím, že všetci majú záujem na tom, aby Bielorusko nebolo nejakým spôsobom posielané do hrtanu svojho východného suseda (Ruska),“ povedal český vicepremiér pre európske záležitosti Alexandr Vondra.
Možno za tým vraj hľadať aj určité ocenenie skutočnosti, že Bielorusko na rozdiel od Ruska zatiaľ neuznalo separatistické gruzínske oblasti Južné Osetsko a Abcházsko. Práve tých sa ozbrojený augustový konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom z veľkej časti týkal. Bielorusko a tamojší režim má tradične veľmi blízko k Moskve.
„Musíme sa uistiť, že ak tu dochádza k určitému zlepšenému vývoju v Minsku, tak že to nie je len epizóda a že to bude trvalejší trend,“ povedal Vondra. Dodal, že Česko by okamžité zrušenie sankcií v tejto chvíli však nepodporilo.
O možnosti zmiernenia či úplného zrušenia sankcií budú šéfovia diplomacií členských krajín rokovať opäť po voľbách, teda zrejme na svojom plánovanom zasadnutí v polovici októbra.