Do Ríma vedie z Bratislavy priveľa ciest

Bratislavská cestovná mapa bude mať inventúru v marci vo Večnom meste. Lídri 27 štátov EÚ si síce na summite v Bratislave sľúbili jednotu a spoločný záujem pokračovať v európskom projekte aj bez Veľkej Británie, rozdielne názory na to, aké ciele by mala mať EÚ a ako ich dosiahnuť, však zostali. Aj preto nie všetci odchádzali z Bratislavy spokojní.

20.09.2016 07:00
fico, tusk, juncker, summit, bratislava Foto: ,
Premiér Robert Fico, predseda Európskej rady Donald Tusk (v strede) a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na záverečnej tlačovej konferencii bratislavského summitu.
debata (3)

Bratislavská deklarácia má medzi hlavnými prioritami, ktorými sa lídri v najbližších mesiacoch majú zaoberať, témy migrácie, boja proti terorizmu a problém hospodárskej a sociálnej neistoty. Konkrétne opatrenia, ako na tieto výzvy reagovať, sú podstatne skromnejšie. V Bratislave sa podľa lídrov odštartoval proces diskusií o ďalších krokoch, ktorý by mal vyvrcholiť v marci budúceho roka v Ríme pri 60. výročí podpisu Rímskych zmlúv. Tie boli základom dnešnej EÚ.

Prelomové závery neformálneho summitu sa ani neočakávali. „Podľa mňa očakávania z bratislavského summitu boli väčšie ako výstupy. Ale keď vezmeme do úvahy tradične pomalý proces rozhodovania a reforiem EÚ v minulosti, možno bolo aj trochu naivné čakať viac,“ povedal pre Pravdu Māris Andžāns z Lotyšského inštitútu medzinárodných vzťahov. Bratislavská deklarácia podľa neho obstojí z hľadiska toho, že berie na vedomie hlavné výzvy, ktorým čelí EÚ. „Ale chýba jej jasnosť v tom, ako sa majú konkrétne otázky riešiť a ako bude EÚ vyzerať po brexite,“ dodal Andžāns.

To by malo byť jasnejšie o pol roka v Taliansku, jednom zo zakladajúcich štátov EÚ. Ale práve taliansky premiér Matteo Renzi bol jedným z tých, kto hneď po skončení summitu jeho výsledok kritizoval. Summit podľa Renziho nebol síce „úplnou stratou času“, ale hovoriť, že opatrenie, ktoré sa týka migrácie, je krokom dopredu, podľa neho „vyžaduje predstavivosť hodnú slovných ekvilibristov“.

Renzi dokonca odmietol spoločnú tlačovku s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom, ktorí výsledok hodnotili pozitívnejšie. „Duch Bratislavy bol duchom spolupráce. Všetci sme presvedčení, že bez jednoty nebudeme môcť dosiahnuť spoločné ciele. Budeme potrebovať kompromisy a budeme pracovať na základe spoločných hodnôt,“ povedala Merkelová. Cez Taliansko sa snažia dostať do EÚ desaťtisíce migrantov. Postoj Renziho je podľa Anny Visviziovej z aténskeho Inštitútu východnej a strednej Európy pochopiteľný. „Bohužiaľ, zjavný nedostatok ochoty spoločne riešiť migračnú výzvu, skôr umývanie si rúk a tak – čo je bolestivá pravda – ponechanie bremena riešenia na Taliansko a Grécko, to je len jedna zo slabostí tejto cestovnej mapy,“ myslí si Visviziová.

K tým ďalším nedostatkom analytička zaradila formuláciu, ktorá sa týka vnútornej bezpečnosti a boja proti terorizmu. Upozorňuje, že deklarácia nerobí rozdiel medzi bezpečnosťou a zaručením bezpečnosti. Navyše zmienka o terorizme v súvislosti s migráciou živí argumenty populistov o ich spojitosti, čím sa vytvára nebezpečný precedens. „Je toto tým, čo lídri, ktorí sa stretli v Bratislave, naozaj chceli?“ upozorňuje Visviziová.

Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi sa však aj bratislavská formulácia deklarácie málila. Orbán totiž vyhlásil, že summit bol neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť migračnú politiku Bruselu, ktorú označil za sebazničujúcu a naivnú.

V šesťstranovom dokumente lídri sľubujú posilniť vonkajšie hranice a bezpečnosť. Sľubujú, že „nikdy nedopustia“ nekontrolovaný prílev migrantov, aký EÚ zažila minulý rok a ďalej znížia počty nelegálnych migrantov. Zaviazali sa okamžite poskytnúť pomoc Bulharsku pri posilnení hraníc s Tureckom, potvrdili záväznosť dohody s Tureckom, do konca roka má tiež vzniknúť európska pohraničná a pobrežná stráž.

Merkelová po summite povedala, že cieľom je podľa možnosti zastaviť alebo obmedziť nelegálnu migráciu a bojovať treba proti príčinám migrácie. O kvótach na prerozdelenie žiadateľov o azyl medzi štáty EÚ, proti ktorým podalo Slovensko žalobu na Súdny dvor EÚ a v Maďarsku bude o nich referendum, sa nehovorilo. „Vidím pozitívny náznak vo vyhlásení visegrádskych krajín postupovať pružne a stále hľadať riešenie. Nakoniec budeme musieť dospieť k riešeniu. Bude zaujímavé s týmito štátmi hovoriť o tom, čo si pod tým predstavujú,“ povedala Merkelová v súvislosti s návrhom štátov visegrádskej štvorky na flexibilnú solidaritu v migračnej politike.

Kým téma migrácie, bezpečnosti a terorizmu tvorí veľkú časť Bratislavskej deklarácie, podstatne kratšia je časť, ktorá sa týka hospodárskej oblasti. Analytička Anna Visviziová však upozorňuje na súvislosť medzi rastúcou nespokojnosťou ľudí a nárastom populizmu na jednej strane a zhoršovaním životných podmienok na druhej. „Z tohto pohľadu mala byť v centre cestovnej mapy potreba prehĺbiť vnútorný trh a zlepšiť konkurencieschop­nosť ekonomík EÚ,“ myslí si Visviziová. Dôraz podľa nej opäť dáva na mladých, ale nijako sa neuvažuje o zlepšení pracovnej mobility nie cez program Erazmus, ale cez lepšie prepojenie systémov dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti naprieč EÚ.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #EÚ #predsedníctvo v Rade EÚ #bratislavský summit EÚ