Zásadné zmeny má priniesť aj zmena zdaňovania v európskych krajinách. Európski lídri, ktorí sa stretli uplynulý piatok na neformálnom summite v Bratislave, deklarovali, že týmito opatreniami chcú bojovať najmä proti vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. Premiér Robert Fico potvrdil, že tzv. Bratislavská deklarácia, ktorú premiéri únie v hlavnom meste prijali, obsahuje aj záväzky v oblasti prehĺbenia vnútorného trhu, digitalizácie, predĺženia Junckerovho investičného balíčka a posilnenia programov zameraných na zamestnanosť mladých. Český premiér Bohuslav Sobotka v tomto smere povedal, že je nevyhnutné prijímať opatrenia na znižovanie rozdielov životných úrovní starých a nových členských štátov.
Hrozivé štatistiky
V únii žije takmer 90 miliónov ľudí vo veku od 15 do 29 rokov, čo predstavuje 17 percent celkovej populácie. Vlani z nich bolo nezamestnaných, neštudujúcich a nepodieľajúcich sa na odbornej príprave podľa európskeho štatistického úradu Eurostat takmer 20 percent.
Takíto mladí ľudia mali za vlaňajšok najvyšší podiel v štatistikách nezamestnanosti v Taliansku (31,1 percenta) a v Grécku (26,1 percenta). Ďalšími krajinami, kde sa situácia za posledné roky výrazne zhoršila, sú Španielsko, Cyprus, Írsko a Chorvátsko. Slovensko patrí medzi 18 členských krajín únie, kde sú štatistiky horšie ako po minulé roky. Priemer EÚ bol 17,3 percenta, štatistika pre Slovensko uvádza 19,2 percenta mladých ľudí bez práce, štúdia a odbornej prípravy. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo za druhý štvrťrok tohto roka 78,4 tisíca nezamestnaných od 15 do 29 rokov. Slovenská vláda začala realizovať viacero projektov na podporu zamestnanosti, na ktoré chce využiť takmer 300 miliónov eur z nového európskeho Operačného programu Ľudské zdroje.
Ekonomické závery summitu lídrov EÚ v Bratislave
- Hospodársky a spoločenský rozvoj mládeže – vytvoriť sľubnú ekonomickú budúcnosť pre všetkých, chrániť náš spôsob života a poskytovať lepšie príležitosti pre mládež
- V októbri Európska rada vyrieši, ako zabezpečiť silnú obchodnú politiku, ktorá bude ťažiť z výhod otvoreného trhu a súčasne bude brať do úvahy záujmy občanov
- V decembri sa prijme rozhodnutie o podpore EÚ členským štátom v boji proti nezamestnanosti mladých a o rozšírených programoch EÚ pre mladých ľudí
- V decembri sa rozhodne o predĺžení Európskeho fondu pre strategické investície
- Na jar 2017 Európska rada zhodnotí pokrok ohľadom plnenia stratégií jednotného trhu (vrátane Jednotného digitálneho trhu, Únie kapitálových trhov, Energetickej únie)
Európski lídri v piatok riešili posilnenie podobných európskych fondov na tvorbu nových pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, no dotkli sa aj témy vytvorenia tzv. fondu na horšie časy, respektíve spoločného poistenia v nezamestnanosti. Tento mechanizmus by nemal fungovať vo forme tzv. trvalých transferov, kde by sa krajiny delili na prispievateľov a prijímateľov. Podľa politikov by malo ísť o stabilizátory, ktoré nezaťažia národné rozpočty, keďže v strednodobom horizonte by každá krajina vyčerpala rovnakú sumu, akou doň prispela. Poistenie v nezamestnanosti v prípade vážnej krízy by mohlo pomôcť členským krajinám únie predĺžiť obdobie vyplácania dávok.
„Jeden z našich návrhov je tvrdohlavo pokračovať v téme integrácie, napríklad spôsobom dodatočného spoločného európskeho poistenia v nezamestnanosti, kde by krajinám, ktoré sú vystavené nejakému šoku, a preto majú aj vyššiu nezamestnanosť a väčšie výdavky s takýmto fenoménom, tam im pomôcť z akéhosi spoločného fondu, do ktorého by sme spolu prispievali,“ povedal nedávno slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer). O fonde hovorili aj ministri financií únie na neformálnom stretnutí tzv. Ecofinu, ktoré sa rovnako ako minulotýždňový summit európskych lídrov konalo v Bratislave.
Junckerov balíček sa zväčší
Lídri únie hovorili aj o navýšení finančných prostriedkov pre Európsky fond pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerov balíček na podporu investičných projektov v únii. Tie by mali pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta aj pre mladých ľudí. Fond cez pákový efekt už rok poskytuje záruky a financie. Európska komisia pôvodne plánovala v najbližších troch rokoch prostredníctvom verejných zdrojov mobilizovať investície v členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska, a to až do výšky 315 miliárd eur. Najnovšie sa hovorí o navýšení fondu až na úroveň 630 miliárd eur do roku 2020.
Vstupný kapitál pozostáva z verejných zdrojov, vrátane prostriedkov z rozpočtu EÚ. V prvom kole v celkovej výške 21 miliárd eur (16 miliárd eur z EÚ a 5 miliárd eur poskytla Európska investičná banka), ktoré slúžia ako záruka, no väčšia časť bude musieť prísť hlavne zo súkromných zdrojov. Vďaka garančnej schéme dochádza k zníženiu úrokov z úverov poskytovaných bankami a tento fakt umožňuje mierne znížiť ročnú splátku. Investície môžu dosiahnuť niekoľkonásobok vstupného vkladu. Slovenská vláda deklarovala, že do EFSI vloží 400 miliónov eur, pričom prioritou je podpora výstavby rýchlostných ciest a diaľnic. Prvé peniaze z fondu sa majú využiť na financovanie výstavby bratislavského obchvatu D4/R7.
Spoločný základ dane pre firmy
Témou rokovaní bol aj návrh Európskej komisie zaviesť v únii spoločný základ dane pre právnické osoby. Ak by návrh, ktorý sa má dostať na opätovné prerokovanie do Európskeho parlamentu v najbližších týždňoch, vošiel do praxe, podnikatelia s medzinárodným pôsobením by mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí. Príslušnú časť základu dane by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko to bude v budúcom roku vo výške 21 percent.
O harmonizácii spoločného základu dane sa hovorí na bruselskej pôde od roku 2010. Francúzska rada ekonomických expertov (CEA) vypracovala v roku 2014 štúdiu Daňová harmonizácia v Európe – Ako napredovať. V nej uvádza, že prípadný spoločný konsolidovaný daňový základ pre firmy by mal byť založený na „posilnenej spolupráci štátov ako Nemecko, Francúzsko, krajiny Beneluxu a Taliansko, čo by vytvorilo efekt snehovej gule v ostatných krajinách eurozóny“. Harmonizácia daňových základov by znížila riziká daňovej optimalizácie, keď nadnárodné firmy presúvajú svoje zisky z jednej krajiny do druhej a využívajú výhodnejšie daňové režimy. Takto optimalizovala svoje zisky napríklad americká spoločnosť Apple, ktorá roky do Írska presúvala svoje zisky, keďže tamojšia vláda ju nechala roky platiť takmer nulové dane. Teraz podľa Európskej komisie má spoločnosť na daniach a úrokoch doplatil írskej vláde 13 miliárd eur. Práve Írsko už povedalo, že so spoločným základom dane nesúhlasí.
Tri piliere Junckerovho investičného balíka na podporu investícií a zamestnanosti
Fond by mal disponovať 630 miliardami eur do roku 2020
- Mobilizácia financií na investície (základom je nový fond a lepšie využívanie eurofondov)
- Dostať financie do reálnej ekonomiky
- Lepšie investičné prostredie (predvídateľnosť a kvalita regulácie, odstraňovanie nefinančných, regulačných obmedzení v kľúčových oblastiach jednotného trhu, kapitálová únia – dlhodobé zdroje financovania, štrukturálne reformy na národnej úrovni)
Ako by z nového nastavenia profitovalo Slovensko? „Pod pojmom ,Slovensko' treba vidieť množstvo aktérov s rôznymi záujmami. Napríklad firmy pôsobiace lokálne, pre ktoré nie je otázka spoločného základu dôležitá, malé firmy so zahraničnými aktivitami, pre ktoré môžu predstavovať rôzne daňové pravidlá zbytočnú administratívnu záťaž a náklady, veľké medzinárodné firmy, pre ktoré to asi taká významná záťaž nie je, či ministerstvo financií, ktoré by chcelo asi vybrať dostatočné dane na vykrytie výdavkov bez toho, aby sa muselo uchyľovať k ďalšiemu zvyšovanie sadzieb,“ konštatoval Radovan Geist, analytik a šéf portálu euractiv.sk.
„Slovensko má dnes pomerne široký základ korporátnych daní, s malým množstvom výnimiek. Ak by tomu zodpovedal aj prípadný spoločný európsky základ, pre firmy pôsobiace doma by sa situácia nezmenila, firmy s medzinárodnými aktivitami by mohli ušetriť administratívne náklady a ministerstvo financií by sa nemuselo obávať zníženia výberu daní v dôsledku obmedzenia daňového základu výnimkami,“ dodal Geist.
Brexit nebol prioritou
Odchod Veľkej Británie z Európskej únie, ktorý si Briti zvolili v júnovom referende tesnou väčšinou, nebol na bratislavskom summite na programe dňa. Všetci sa zhodli v tom, že začať diskusie o tzv. brexite možno až vtedy, keď britská vláda oficiálne podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy spustí celý vyjednávací proces. Ten by mal podľa zmlúv trvať dva roky. „Na rozdiel od Veľkej Británie vieme, čo chceme. Ale vzťahy s Britániou chceme mať dobré,“ povedal na summite Fico. Nateraz nie je isté, kedy nová britská premiérka Theresa Mayová spustí oficiálne rokovanie o brexite. Podľa jej posledných deklarácií by to malo prísť až vtedy, keď bude na to britská vláda pripravená. Niektorí analytici sa prikláňajú termínu január-február budúceho roka, no niektorí európski lídri odhadujú, že sa tak stane až po budúcoročných nemeckých parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať na jeseň. Neskôr po summite však Fico prezradil, že Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česko by mohli vetovať dohodu o brexite, ak by obmedzila právo občanov z EÚ pracovať v Británii.