Členské štáty EÚ by preto podľa nej mali pokračovať vo svojom doterajšom úsilí v oblastiach ako je znižovanie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej účinnosti a snahy využívať energiu z obnoviteľných zdrojov.
„Energetická únia sa netýka výlučne energetiky a klímy. Jej účelom je urýchliť zásadnú modernizáciu celej európskej ekonomiky,“ zdôraznil dnes podpredseda komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič. Posilniť je podľa neho tiež potrebné vonkajší rozmer Energetickej únie a zvýrazniť vedúcu úlohu EÚ v celosvetovom meradle.
Podľa komisie je teraz „energetická transformácia“ Európy a jej prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v plnom prúde. Šefčovič pripomenul, že predložené už boli všetky zásadné legislatívne návrhy a tento rok by tak mal byť rokom, keď budú uvedené návrhy uvedené do praxe.
Vytvorenie Energetickej únie v terajšom premenlivom geopolitickom prostredí je nevyhnutné na ochranu dlhodobých hospodárskych záujmov občanov krajín európskeho spoločenstva, vrátane zlepšovania konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, uvádza EK.
Komisia dnes pripomenula, že od 4. novembra 2016 platí Parížska dohoda, ktorú krajiny Európskej únie ratifikovali v decembri 2015. V roku 2016 tiež komisia predstavila svoju stratégiu siahajúcu až do roku 2050, ktorej základným cieľom je do polovice 21. storočia znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o celých 60 percent a smerovať k ich úplnému odstráneniu.
Únia už naplnila cieľ na rok 2020 týkajúci sa konečnej spotreby energie. To isté podľa EK platí aj pre emisie skleníkových plynov – v roku 2015 boli v krajinách EÚ o 22 percent nižšie ako v roku 1990. Únia tiež mieri k cieľu v oblasti obnoviteľných zdrojov. Podľa dát za rok 2014 bol ich podiel na konečnej energetickej spotrebe 16 percent.
Ďalším významným trendom je podľa komisie pokračujúce rušenie väzby medzi hospodárskym rastom EÚ a zvyšovaním emisií skleníkových plynov. V rokoch 1990 až 2015 sa celkový hrubý domáci produkt EÚ zvýšil o 50 percent pri znížení emisií o 22 percent.