Lepšia budúcnosť
Ešte pred diskusiou dostali kandidáti odkaz od rodiny Rasmussenovcov z Dánska. Lene Rasmussenová a jej synček Willi Emil sú súčasťou krátkeho filmu, ktorý sa vysiela vo všetkých krajinách Európskej únie ako výzva, aby sa ľudia zúčastnili na budúcotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Zobrazuje matky s práve narodenými deťmi, ktoré ľuďom pripomínajú, že ich hlasovanie ovplyvní, ako bude vyzerať EÚ.
"Budem voliť. Samozrejme, chcem lepšiu budúcnosť pre svoje štyri deti. Záleží najmä na ekologických otázkach,“ povedala Rasmussenová na podujatí v Bruseli, ktoré pre novinárov z krajín EÚ zorganizoval Európsky parlament.
"Boli aj takí, čo nás nenávidia za to, že sme urobili film, ktorý je aj o nádeji pre Európu. Ale potom je skľučujúce, keď ľudia odmietajú demokratické rozhodnutia, to, že si môžu zvoliť budúcnosť,“ pripomenul francúzsky režisér filmu Frédéric Planchon.
Akú budúcnosť teda ponúkli kandidáti na budúceho predsedu EK? Diskusia nepriniesla veľa prekvapujúcich momentov. "Chceme najmä spájať. Pod mojím vedením to bude komisia nového štartu,“ vyhlásil Weber s odkazom na to, že Juncker pred piatimi rokmi hovoril o eurokomisii poslednej šance.
Nemecký kresťanský demokrat je na papieri favoritom na zisk predsedníctva EK. Weberova Európska ľudová strana bude mať takmer určite najviac zástupcov v novom Európskom parlamente. Voliči v 28 krajinách únie budú svojich zástupcov vyberať 23. až 26. mája, na Slovensku to bude 25. mája.
Weberovi v diskusii oponenti najčastejšie kládli otázky, pretože je možný favorit na predsedu eurokomisie. Veľa musel vysvetľovať pri otázke klimatických zmien, keď mu vyčítali, že ľudovci sa k tejto téme v minulosti stavali vlažne. Weber vyhlási, že sa chce sústrediť najmä na inovácie, nie regulácie.
Celkovo sa v debate diskutujúci dotkli šiestich hlavných tém. Migrácie, nezamestnanosti mladých, klimatických zmien, daní a konkurencieschopnosti, medzinárodného obchodu a postavenia EÚ vo svete a populizmu a demokratického deficitu v únii.
"Na budúci týždeň sa rozhodne o osude Európy na ďalších päť rokov,“ vyhlásil socialista Timmermans s tým, že neverí ani tým, čo chcú EÚ zničiť, ale ani tým, čo ju chcú nechať v rovnakom stave ako teraz. "Musíme zásadným spôsobom reformovať Európu. Nastal čas, aby firmy konečne platili dane, aby sme zaviedli minimálnu mzdu vo všetkých členských krajinách, aby boli klimatická kríza a udržateľnosť rozvoja na vrchole priorít ďalšej komisie,“ vyhlásil súčasný prvý podpredseda EK a spomenul aj nerovnosť platov medzi mužmi a ženami a problém násilia páchaného na ženách.
Socialisti môžu byť druhou najsilnejšou stranou v budúcom EP a počas debaty Timmermans podával ruku na spoluprácu predstaviteľom zelených a európskej ľavice. Takéto zoskupenie by mohlo mať v europarlamente veľmi silné postavenie, najmä vzhľadom na to, že sa očakáva, že zelení budú mať väčší počet poslancov ako doteraz. Aj prípadná ľavicová koalícia však určite bude musieť robiť dohody s liberálmi či ľudovcami.
Tu by mohla vstúpiť do boja Vestagerová. Žena ešte nikdy neriadila EK a jej výhodou môže byť aj to, že je z menšieho štátu na severe. Pri výbere ľudí do najvyšších funkcií v EÚ sú dôležité aj tieto geografické parametre.
Vestagerová v debate väčšinou stavila na pokojnejší tón, snažila sa upozorniť na svoje úspechy v boji s veľkými korporáciami a čo to znamená pre ľudí. "Pracujem pre vás. Ako eurokomisárka pre hospodársku súťaž dozerám na to, aby sa firmy riadili pravidlami, aby ste vy ako zákazníci mali by výber, aby ste mali kvalitné produkty za spravodlivé ceny,“ vyhlásila Vestagerová. "Dosiahli sme veľa. Ale stále máme prácu,“ pripomenula Dánka.
Kto získa podporu?
Otázkou však týždeň pred voľbami ostáva, aké kritériá nakoniec prevážia pri výbere šéfa EK. Musí ho vybrať Európska rada, teda lídri členských krajín, ale v konečnom dôsledku ho schvaľuje Európsky parlament. A ten by podľa vlastného uznesenia nemal odobriť niekoho, kto sa nezúčastnil na procese počas európskych volieb.
"Európsky parlament dosiahol veľké inštitucionálne víťazstvo, keď dokázal sformulovať, ako by mal vyzerať výber šéfa eurokomisie. Má značné páky na to, aby zabezpečil rešpektovanie tohto procesu, hoci sa to niektorým členským štátom nepáči,“ reagoval pre Pravdu Anthony Zito, expert na politiku EÚ z univerzity v Newcastli. Podľa odborníka však celá myšlienka, že to podporí demokratickú legitimitu únie, zostáva zatiaľ v teoretickej rovine.
"Weber je zatiaľ stále hlavným kandidátom na šéfa EK. Iba ak by sa našiel niekto iný, kto by si dokázal zabezpečiť dostatočnú podporu v Európskej rade a europarlamente,“ myslí si Eric Maurice z bruselskej pobočky Nadácie Roberta Schumana. "Hlavným vyzývateľom Webera môže byť francúzsky vyjednávač pre brexit Michel Barnier, najmä ak by ho podporili Nemci. Ale môže sa stať, že sa v poslednej chvíli objaví niekto ďalší. Mohla by to byť aj žena. Okrem toho nesmieme zabudnúť, že sa hrá aj o ostatné najdôležitejšie funkcie v EÚ vrátane šéfa Európskej centrálnej banky. Nemecko chce mať v tomto prípade rovnovážny vplyv na Brusel a Frankfurt,“ pripomenul pre Pravdu Maurice.