Eurovoľby: Známe tváre, ale aj kuriózne mená

, 08.04.2014 12:00

Známi a ostrieľaní politici na jednej strane a na druhej politickí dôchodcovia, extrémisti a neznáme politické subjekty. Taká je mozaika kandidátov, ktorí sa chcú presadiť v májových voľbách do Európskeho parlamentu.

Budova Európskeho parlamentu.
Budova Európskeho parlamentu. Autor: SHUTTERSTOCK

Záujem o poslanecké kreslá v Bruseli má 29 strán a zoskupení a 333 kandidátov, čo je najvyšší počet v histórii. Dôvod, prečo je to tak, môže čiastočne spočívať v krízovej situácii pravej časti politickej scény či v celkovej nedôvere ľudí k tradičným politikom. Ale motívy môžu byť aj oveľa jednoduchšie, a to snaha niektorých kandidátov finančne si polepšiť.

Politológ Michal Horský nebývalý záujem strán o eurovoľby pripisuje skutočnosti, že stranícky politický systém čakajú radikálne zmeny v horizonte parlamentných volieb v roku 2016. „Slovensko čaká príval nezávislých osobností, v horšom prípade politického straníckeho extrémizmu,“ zhodnotil politológ. Podľa neho nepolitická politika a antipolitika zachvátili krajiny visegrádskej štvorky.

Ich neželateľným prejavom je vzostup pravicového radikalizmu, ktorého lídrom je maďarský Jobbik, ale svoje podoby má aj v ostatných krajinách Visegrádu. Druhým prejavom je podľa politológa tzv. nezávislá až antistranícka politika, pod ktorou sa skrývajú budúci ašpiranti na získanie mandátov v europarlamente, ale aj ašpiranti na založenie ďalších politických subjektov.

Sociológ Pavel Haulík veľký počet kandidujúcich pripísal tiež snahe dostať sa k lukratívnemu príjmu. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorí voľby vyhodnotia ako možnosť získať dobre platené miesto. Ide vyložene o ekonomickú záležitosť,“ povedal sociológ.

Plat europoslanca je mesačne v čistom 6 200 eur. Je to viac ako plat premiéra, ktorý zarobí mesačne okolo 4 600 eur v hrubom. Europoslanec má nárok na diéty 300 eur denne. Ďalších 4 200 eur tvoria paušálne náhrady.

O 13 kresiel europoslancov zo Slovenska by mal byť tuhší boj ako v minulosti. Z parlamentných strán totiž záujem kandidovať prejavilo viacero vrcholových politikov. Lídrom kandidátky Smeru je podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Po eurovoľbách bude Šefčovič opätovne kandidátom na nového člena eurokomisie, čo je akoby obdoba európskej vlády. Podľa šéfa Smeru Roberta Fica by strana chcela vo voľbách obhájiť doterajších päť poslaneckých kresiel. Okrem Šefčoviča kandidujú aj doterajší europoslanci Smeru Monika Flašíková-Beňová, Monika Smolková, Vladimír Maňka či Boris Zala.

Z parlamentnej opozície sa uchádzajú o miesta v Bruseli bývalí ministri za Most – Híd Zsolt Simon či József Nagy, ktorí sú dnes poslancami Národnej rady. Za KDH budú opätovne kandidovať europoslanci Anna Záborská a Miroslav Mikolášik. Lídrom kandidátky SDKÚ je poslanec národného parlamentu Ivan Štefanec, na druhom mieste je europoslanec Eduard Kukan. Z SaS kandiduje z tretieho miesta predseda liberálov Richard Sulík.

Z neparlamentných strán sa chce do politiky opätovne vrátiť niekdajší šéf SNS Ján Slota. Teraz ako europoslanec za Kresťanskú SNS. Strana moderného Slovenska angažovala bývalého hokejového trénera a hráča Jozefa Golonku. Vo farbách SNS mieni ísť do Bruselu dôchodca a bývalý politik Marián Andel. Za SMK je jednotkou bývalý vicepremiér Pál Csáky. Lídrom koalície strán Nova, OKS a KDS je poslanec parlamentu Jozef Kollár.

Sociológ Pavel Haulík dáva v eurovoľbách šancu skôr parlamentným stranám a tiež subjektom, ktoré sa v prieskumoch pohybujú tesne pod piatimi percentami. Medzi ne zaradil SNS či SMK. Haulík nevylúčil, že „nejaké body“ môže získať aj strana banskobystrického župana Mariana Kotlebu.

V eurovoľbách býva veľmi nízka účasť voličov. V prvých voľbách do europarlamentu v roku 2004 kandidovalo 17 strán a účasť bola necelých 17 percent. V roku 2009 prišlo voliť len necelých 20 percent voličov.

Podľa Horského práve nízka účasť je spoločenským katalyzátorom, ktorý podmieňuje vzostup tzv. nezávislých politických síl a politického extrémizmu. Vyššej účasti nenahrávajú ani prezidentské voľby, keď ľudia išli už v marci dvakrát do volebných miestností. „Účasť v eurovoľbách bude určite mizerná. Povedal by som, že aj pod 20 percent,“ odhadol Haulík.

Malý záujem voličov môže priniesť prekvapenie, keď aj s nízkym počtom hlasov bude možné získať kreslo v Bruseli. Napríklad v roku 2004 stačilo SMK na zisk dvoch eurokresiel len necelých 93-tisíc hlasov. Podľa Haulíka pri nízkej účasti je možné čokoľvek, ale isté pravidelnosti sa aj tak uplatňujú a ak je strana v politickom spektre neviditeľná, ťažko ju voliči objavia v eurovoľbách. Ako dodal, záleží, či bude mať strana šancu dostať sa cez päť percent a potom by známe tváre na kandidátke mali šancu prekrúžkovať sa na prvé miesta.

Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia v sobotu 24. mája.

Lídri kandidátok parlamentných strán

  • Maroš Šefčovič, Smer – podpredseda Európskej komisie a dlhoročný diplomat. V minulosti bol napríklad veľvyslancom Slovenska pri EÚ
  • Anna Záborská, KDH – poslankyňa Európskeho parlamentu, v europarlamente je od roku 2004
  • Ivan Štefanec, SDKÚ – poslanec Národnej rady, počas vlády Mikuláša Dzurindu bol splnomocnencom pre zavedenie eura
  • Zsolt Simon, Most-Híd – poslanec Národnej rady, exminister pôdohospodárstva
  • Ján Oravec, SaS – ekonóm, prezident Združenia podnikateľov Slovenska
  • Jozef Viskupič, Obyčajní ľudia – poslanec Národnej rady

Niektorí kandidáti mimoparlamentných strán

  • Ján Slota, Kresťanská SNS – je volebnou jednotkou strany. Spolu s Jánom Slotom sa za rovnakú stranu uchádza o miesto v europarlamente na poslednom 13. mieste aj jeho syn Pavol
  • Jozef Behýl, Nový parlament – v tohtoročných voľbách kandidoval za prezidenta. Je občianskym aktivistom
  • Irena Belohorská, Strana demokratického Slovenska – v minulosti už pôsobila v europarlamente za HZDS, rovnako bola aj poslankyňou Národnej rady SR
  • Jozef Golonka, Strana moderného Slovenska – bývalý hokejový tréner a reprezentant Československa v hokeji
  • Richard Rikkon, Strana moderného Slovenska – hudobník a klavirista. Je známy z televíznej súťaže SuperStar, keď na klavíri sprevádzal spevákov
  • Jozef Hrdlička, KSS – je predsedom Komunistickej strany Slovenska, v minulosti bol aj poslancom Národnej rady SR
  • Ivan Hopta, Úsvit – pôsobil ako poslanec slovenského parlamentu za KSS, neskôr založil stranu Úsvit
  • Dušan Tittel, SNS – prezident Únie ligových klubov, bývalý futbalový reprezentant
  • Marián Andel, SNS – predseda nezávislého Združenia dôchodcov Slovenska. V minulosti bol poslancom i podpredsedom národného parlamentu
  • Pavol Dubček, Priama demokracia, Kresťanská ľudová strana – je synom Alexandra Dubčeka, lídra obrodného procesu v Československu v roku 1968

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#eurovoľby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Sweet ružové ruže a gerbery s gypsomilkou

Sweet ružové ruže a gerbery s gypsomilkou

35,99
Kytica Letana 10

Kytica Letana 10

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk