Poznačí eurovoľby opäť nízka účasť?

Slovensku opätovne hrozí, že bude krajinou s najnižším záujmom svojich občanov o voľby do Európskeho parlamentu.

, 14.04.2014 12:00
Európsky parlament, eurovoľby Foto:
Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia 24. mája.
debata (19)

Aj keď sa kandidáti na europoslancov snažia prezentovať už niekoľko týždňov pred májovými eurovoľbami, otázkou je, či ľudia aj tak nezostanú doma. Ani samotné strany nerobia zatiaľ kampaň na zvýšenie účasti.

K volebným urnám by podľa odhadov mohlo prísť okolo 20 percent oprávnených voličov.

Na Slovensku býva najnižšia účasť v celej únii. V prvý voľbách v roku 2004 bola len necelých 17 percent. V roku 2009 mierne poskočila, takmer na 20 percent. Sociológ Martin Slosiarik predpokladá, že vzorec správania voličov bude veľmi podobný ako pred piatimi rokmi. „Bude sa to pohybovať niekde okolo 20 percent. Odhadnúť, či to bude 17, alebo 23 percent, je ťažké, ale účasť bude relatívne nízka,“ naznačil sociológ.

Dôvodov, prečo ľudí eurovoľby nelákajú, môže byť viac. Jedným z nich by mohla byť tzv. volebná únava. Vlani v jeseni boli dve kolá volieb županov, len pred pár týždňami zase dve kolá prezidentských volieb a teraz v máji eurovoľby. Maratón volieb zavŕšia v jeseni voľby do samosprávy miest a obcí.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Slovenský paradox.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Slosiarik si však nemyslí, že by bol faktor volebnej únavy kľúčový. „Keby to boli aj jediné voľby v tomto roku, nemyslím si, že by sa účasť zásadne zdvihla. Nevysvetľoval by som to ani skutočnosťou, že ľudia problému únie nerozumejú,“ mienil sociológ. Podľa neho je Európsky parlament príliš ďaleko z hľadiska premýšľania ľudí o vplyve rozhodnutí tejto európskej inštitúcie na každodenný život. Bežný občan podľa sociológa skôr vníma dôležitosť národného parlamentu, prípadne radnice svojho mesta či obce.

Slosiarik pripustil, že ľudí by mohol skôr zaujať volebný zápas otočený aj k domácim témam a tiež v prípade, že sa vyhrotí súboj v rámci politických zoskupení eurooptimistov a euroskeptikov. Ak však kampaň zostane postavená na všeobecných floskulách, že legislatíva prijatá v Európskom parlamente má vplyv na domáce dianie, ľudí nenadchne. „Musia to byť konkrétne témy, aby si ľudia vedeli predstaviť, ako im zmenia život,“ poznamenal sociológ.

Kým na Slovensku je odhodlanie ľudí voliť veľmi nízke od počiatku, v samotnej únii je to skôr naopak. Hranica najvyššej účasti začala až rokmi postupne klesať. V prvých priamych voľbách do europarlamentu v roku 1979 bola priemerná voličská účasť 63 percent. V roku 1989 klesla pod 60 percent a o ďalších desať rokov už bola pod hranicou 50 percent. V posledných eurovoľbách v roku 2009 bola celková účasť v únii 43,3 percenta.

O vyššiu účasť sa snaží aj samotný europarlament. Ešte vlani v septembri začal centrálnu informačnú a komunikačnú kampaň. Bude stáť celkovo 16 miliónov eur pre 28 krajín a 24 jazykov. Ústredným posolstvom kampane je – Tentoraz je to iné. Dôvodom má byť okrem iného aj skutočnosť, že voliči rozhodnú nielen o novej väčšine v europarlamente, ale aj nepriamo zvolia šéfa Európskej komisie, teda akéhosi európskeho premiéra. Prvý raz totiž majú kandidátov na post predsedu komisie nominovať európske politické strany.

Kampaň kandidátov do europarlamentu sa začala skôr, ako jej oficiálnu časť stanovuje zákon. Podľa neho by mala odštartovať 3. mája a trvať bude 21 dní. Niektoré strany a kandidáti už vylepili bilbordy, a tak sa stráca zmysel obmedzovať dĺžku kampane. Ústavný právnik Peter Kresák o bilbordoch povedal, že ich pokladá za kampaň, ale „to sa nebude páčiť žiadnej politickej strane“.Ďalší ústavný právnik Eduard Bárány uviedol, že ťažko možno ktorémukoľvek politikovi zakázať, aby sa stretával s ľuďmi a propagoval sa aj mimo obdobia oficiálnej kampane. „Osobne mám pochybnosti, či to možno zakázať,“ mienil Bárány.

Chaos vo volebnej legislatíve potvrdzujú odlišné pravidlá. Napríklad v eurovoľbách je kampaň tri týždne, prieskumy politických strán sa nesmú zverejňovať len v deň volieb. Každá strana či kandidát môžu minúť akúkoľvek sumu na svoju propagáciu. V nedávnych prezidentských voľbách bola kampaň 15 dní, ale niektorí kandidáti si ju robili aj rok. Mala tiež stanovený strop výdavkov, ktorý je necelých 133-tisíc eur. Prieskumy sa nesmeli zverejňovať tri dni pred voľbami. Bodku za takýmto zmätkom by mal dať nový volebný kódex, o ktorom by mala Národná rada rozhodnúť na májovej schôdzi.

Slovenské eurovoľby v číslach

  • Kandiduje 29 strán a koalícií
  • Na kandidačných listinách je zapísaných 333 kandidátov
  • Europoslancami chce byť 252 mužov a 81 žien
  • Na čele kandidátok sú len dve ženy, Anna Záborská z KDH a Irena Belohorská zo Strany demokratického Slovenska
  • Kampaň sa začína 3. mája a trvá 21 dní
  • Volí sa 13 poslancov Európskeho parlamentu
  • Voľby sa uskutočnia v sobotu 24. mája

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #kampaň #eurovoľby #volebná účasť
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy