Europarlament: Pre jedných cirkus, pre druhých korekcia krajín únie

Pre jedných zbytočne drahý diskusný klub a lietajúci cirkus presúvajúci sa medzi Bruselom a Štrasburgom, pre druhých jediná priamo volená inštitúcia EÚ, ktorej právomoci korigovať prácu ostatných inštitúcií s každou novou dohodou o podobe únie narastajú.

17.04.2014 11:29
europarlament, poslanci Foto:
Poslanci v europarlamente.
debata (9)

Európsky parlament sa v štvrtok vo svojom terajšom zložení zišiel na plenárnom rokovaní naposledy pred májovými európskymi voľbami.

Najnovšie parlamentné štatistiky uvádzajú, že europoslanci rokovali od júla 2009 do tohtoročného apríla viac ako 2 150 hodín, hlasovali o 970 právnych normách a ďalších 1 754 nelegis­latívnych veciach, teda rezolúciách, správach a podobne.

Od potvrdenia podoby bankovej únie v tomto týždni, cez predvolebne využívané rozhodnutie o zrušení roamingu, februárovú podporu ambicióznych klimatických cieľov do roku 2030 až po ostro formulovanú správu o odpočúvacích aktivitách západných tajných služieb v Európe – rozsah záujmov terajších 766 europoslancov bol v minulých rokoch široký.

Lisabonská zmluva výrazne rozšírila možnosti europarlamentu zasahovať do úniovej legislatívy a rozpočtu. Takzvané trialógy, teda vyjednávanie medzi zástupcami parlamentu, komisie a úniového predsedníctva o kompromisnej podobe legislatívnych návrhov, sú tak občas nočnou morou diplomatov členských krajín.

Ako niekedy pripúšťajú v súkromných rozhovoroch, nebýva ľahké nájsť priesečník medzi europoslancami vedenými predovšetkým širšími politickými zámermi a medzi zložito dohodnutým kompromisom, ktorý vyvažuje záujmy jednotlivých štátov dvadsaťosmičky. Vidieť to bolo napríklad pri diskusii o bankovej únii, keď sa ministri financií dohodli na potrebe naplnenia jedného zo záchranných fondov v priebehu desiatich rokov. Europarlament reagoval požiadavkou vec zrýchliť na iba tri roky.

Podľa opačnej interpretácie ale v podobných sporoch europoslanci priamo bránia záujmy európskych občanov proti nesprávnym rozhodnutiam vlád členských krajín.

Tichý a tlejúci konflikt medzi štátmi a europarlamentom by sa pritom mohol jasne ukázať bezprostredne po európskych voľbách na konci mája.

Europarlament svoju kampaň, ktorá má pod heslom „Tentoraz je to iné“ prilákať k voľbám viac voličov, stavia okrem iného na tom, že ľudia môžu priamo hlasovať za nového predsedu Európskej komisie. Aj väčšina európskych politických frakcií svojich volebných lídrov prezentuje týmto spôsobom. Pre voliča je to pochopiteľná analógia s domácimi voľbami, keď sa predseda víťaznej strany stane premiérom. Pre EÚ je to ale zatiaľ veľká neznáma.

Európsky parlament podľa pravidiel únie skutočne hlasovaním potvrdzuje alebo odmieta predsedu komisie. Nemôže ho však priamo navrhovať, to je práca členských krajín, ktorých lídri sa stretnú len krátko po voľbách. Či sa prezidenti a predsedovia vlád dvadsaťosmičky rozhodnú výsledok hlasovania – a teda v interpretácii európskych strán rozhodnutie európskych voličov o novom šéfovi komisie – rešpektovať, ale nie je jasné. Oproti minulosti im však Lisabonská zmluva neurčito nariaďuje, že musia brať do úvahy výsledok eurovolieb.

A ak to skutočne urobia: má byť predsedom komisie šéf najsilnejšej frakcie alebo prípadne líder menšej frakcie, však schopný dokopy s „koaličnými partnermi“ zohnať hlasy väčšiny poslancov? Krajiny sa môžu navyše obávať, že existencia Európskej komisie, ktorej predseda ovláda hlasovaciu mašinériu europarlamentu, by výrazne v ich neprospech vychýlila trojuholník, v ktorom sa teraz vyvažujú záujmy trojice kľúčových európskych inštitúcií.

Kartami veľkých politických strán navyše môžu voľby zamiešať nečakaným spôsobom. Napríklad vo chvíli výraznejšieho úspechu nových zoskupení, u ktorých zatiaľ nie je jasné, ktorú frakciu si zvolia. Zložitá situácia nastane aj v prípade širšej európskej podpory protestných či protieurópskych zoskupení. Už vlani v septembri varoval terajší predseda Európskej komisie José Barroso, že májové voľby budú súbojom nie o formu riadenia EÚ, ale medzi tými, ktorí si úniu a integráciu želajú a tými, ktorí ju odmietajú.

Európskych poslancov bude po voľbách od 22. do 25. mája len 751 oproti terajším 766. Reprezentovať budú viac než 505 miliónov občanov krajín dvadsaťosmičky do roku 2019.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európsky parlament #eurovoľby