Foto: SITA/AP, Peter Dejong
Tí všetci majú v májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) šance zabodovať. Podľa niektorých prieskumov by v novozvolenom EP mohlo byť až 20 percent europoslancov, ktorých základnou agendou bude najmä hlasná kritika EÚ. Volí sa už o mesiac. Hlasovanie sa uskutoční v dňoch 22. až 25. mája.
Najviac hlasov v histórii
"Existujú oprávnené obavy, že euroskeptické strany získajú v týchto voľbách oveľa viac hlasov ako v ktoromkoľvek hlasovaní do europarlamentu od roku 1979,“ povedal pre Pravdu Jean-Yves Camus, francúzsky expert na extrémizmus. Podľa tohto odborníka z Inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy sa za tým skrývajú najmä dva dôvody. Prvým je nedôvera v tradičné, proeurópske strany. Druhým odmietanie politiky škrtov v podaní Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. "Protieurópske strany neponúkajú žiadnu ucelenú alternatívnu,“ myslí si Camus. "Protestné hlasy budú vyplývať z toho, že únia je obetným baránkom za všetky skutočné aj údajné zlá, ktoré zasiahli európske krajiny. Či je to ekonomická kríza, strata národnej suverenity alebo imigrácia. A prinajmenšom v západnej Európe nie je už myšlienka zjednoteného kontinentu niečo, o čom by ľudia snívali,“ pripomenul Camus.
Uvidí sa, či v po voľbách vznikne v EP silná euroskeptická skupina. Na vytvorenie europarlamentného klubu je potrebných najmenej 25 poslancov, ktorí musia byť minimálne zo siedmich členských krajín. Pred eurohlasovaním už zvýšenú spoluprácu ohlásili líderka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová a vodca holandskej Strany za slobodu Geert Wilders.
Proeurópske strany však budú mať v novozvolenom parlamente stále jasnú väčšinu. Podľa ostatného prieskumu projektu PollWatch2014 by ľudovci mali získať 222 kresiel a socialisti 212. K stredopravicovým a stredoľavicovým stranám sa pritom ešte dajú prirátať liberáli a zelení. Celkovo bude mať europarlament 751 členov. Slováci si zvolia svojich 13 poslancov 24. mája.
Radikálne hlasy tak budú v EP rozhodne hlučné, ale nie rozhodujúce. Napriek tomu si viacerí experti myslia, že je potrebné na tento problém upozorňovať. Tradičné strany by ho ani nemali vynechať vo svojej kampani.
Čo robiť
"Bolo by veľmi nebezpečné, keby politici jednoducho zamietli tieto obavy pod koberec a nevenovali skutočnú pozornosť požiadavkám týkajúcim sa demokratického deficitu v EÚ, pracovných miest, výšky miezd a životných podmienok,“ uviedol pre Pravdu odborník na európsku politiku Christian Schweiger z Durhamskej univerzity.
Expert pripomína, že je to bývajú práve časy hospodárskej nestability a vysokej nezamestnanosti, keď radikáli a populisti získavajú hlasy. "Podľa môjho názoru bol prístup k riešeniu krízy v EÚ do značnej miery elitársky. Sústredil sa na obnovenie dôvery trhov prostredníctvom politiky škrtov. Namiesto toho, aby sme predstavili ucelenú víziu budúcnosti únie aj s ohľadom na vážne sociálne otázky. Tradičné strany by teraz mali ukázať, že populisti neponúkajú žiadnu efektívnu politickú alternatívu,“ povedal Schweiger.
"Nemyslím si, že je potrebné vytvárať nejakú špeciálnu stratégiu týkajúcu sa nárastu popularity extrémnych strán. Mali by sme sa dôsledne sústrediť na našu filozofiu, ktorá spočíva v tom, aby jednotlivec dostal čo najviac priestoru v organizovaní vlastného úspešného života. Teda nech je čo najmenej regulácií, direktív a obmedzení. Predišlo by sa tak aj kritike zo strany extrémistov, ktorí poukazujú, že únia je príliš striktná a ľudí len otravuje svojimi požiadavkami,“ povedal pre Pravdu europoslanec Eduard Kukan z SDKÚ, ktorá na európskej scéne patrí do skupiny ľudovcov.
Kukan pripomína, že sme sa už presvedčili aj o tom, že heslo, že trh vyrieši všetko, úplne nefunguje. "Mali by sme však uplatňovať zásady z programu ľudovcov, a tým nepriamo zmenšíme aj priestor pre extrémistov. Nebude to ústredná myšlienka mojej kampane pred voľbami, ale budem o tom s ľuďmi hovoriť,“ vyhlásil Kukan.
Podľa europoslanca Borisa Zalu zo Smeru, ktorý je zase členom európskych socialistov, nie je potrebné robiť nejaké dohody medzi tradičnými stranami vzhľadom na nárast radikálov. "K ničomu by to neviedlo. Nezískali by sme tým viac voličov. Každá z týchto strán má rozdielne pohľady. My socialisti sme radikálne proti politike uťahovania opaskov. Sme za agendu hospodárskeho rastu, vytváranie pracovných miest, investície. Má to byť základná úloha štátu aj EÚ. Jednoznačne sa v tom líšime od liberálov aj konzervatívcov. Nebolo by dobré tieto rozdiely zakrývať len pre extrémistov,“ vyhlásil Zala.
Politik zo Smeru však chce v kampani upozorňovať na nebezpečenstvo rastu popularity radikálnych strán. "Skutočnou otázkou predvolebného súboja by malo byť vymedzenie proeurópskeho a protieurópskeho postoja. Budeme veľmi jednoznačne obhajovať európsku, a teda aj slovenskú koncepciu integrácie únie,“ pripomenul Zala.
Rozdiel medzi euroskeptikmi
Caterina Froiová z Európskeho univerzitného inštitútu si tiež myslí, že tradičné strany by si mali dať pozor, aby ich politika nebola príliš ovplyvnená požiadavkami radikálov. „Manfred Weber, europoslanec za nemeckú CSU, povedal, že nie je možné teraz zaviesť liberálnejšiu imigračnú politiku, lebo by to len ešte viac podporilo extrémistov. Práve toto však musia tradičné strany odmietnuť. Takého postoje sú v protiklade so základnými právami únie ako dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita,“ poznamenala pre Pravdu.
Froiová však upozorňuje i na to, že hádzať všetky strany s iným názorom do euroskeptického vreca je veľmi zjednodušujúce. Populistický mix, ako sú názory na výrazne väčšiu úlohu štátu v hospodárstve, či momentálne podpora Ruska v dianí na Ukrajine, vo viacerých prípadoch spája extrémnu pravicu a radikálnu ľavicu.
Spolupráca medzi krajnými pólmi politického spektra je však prakticky nemožná. Froiová vidí v prístupe ľavicových a pravicových radikálov k EÚ značné rozdiely. "Je chybou tvrdiť, že je to rovnaký euroskepticizmus,“ myslí si politologička. "Strany ako Európska ľavica, ale aj európski zelení, prejavujú rozdielne názory na smerovanie EÚ. Ich postoj nie je odmietnutie celej integrácie. Nie som si istá, či sa dajú označiť za euroskeptické. Keby sme ich takto definovali, naznačovalo by to, že EÚ, tak ako existuje teraz, nepripúšťa politickú konkurenciu. Potom by sme nemohli chápať, prečo budeme mať voľby,“ povedala Froiová.