Kampaň sa oficiálne začala v sobotu a potrvá najbližších 21 dní. O priazeň voličov sa uchádza 29 strán a koalícií a 333 kandidátov, čo je najvyšší počet v histórii slovenských eurovolieb.
Podľa politológa Michala Horského by si mali ľudia uvedomiť rozdiel medzi programami strán, ktoré sa stavajú za stabilitu a integritu Európy a nepodľahli zvodom antipolitických a deštrukčných hlasov niektorých kandidátov.
„Je dôležité, aby voliči rozlíšili medzi všeobecnými sľubmi a populizmom na jednej strane a politickým akcentom na sociálno-hospodársky rozvoj Európy,“ zhodnotil Horský.
Sociológ Pavel Haulík zatiaľ neobjavil u kandidátov na europoslancov jednoznačne zaujímavú a zároveň neošúchanú tému, ktorá by voličov pritiahla. Viaceré strany však vo svojich vyhláseniach pred štartom kampane pripomínali záujem podporovať vyšší hospodársky rast, a tým aj vyššiu zamestnanosť na Slovensku. Podľa Haulíka ide o tému číslo jeden v domácej politike a ľudí zaujíma.
„Na tejto téme sa celkom určite nedá prerobiť. Iná vec je, či volič uverí, že europoslanec v tom niečo dokáže urobiť,“ poznamenal sociológ. Upozornil, že pre slovenskú verejnosť je europarlament vzdialený. Hoci aj politici budú zdôrazňovať, o čom všetkom rozhoduje, bežný človek si to podľa Haulíka nevie predstaviť.
Čo teda považujú politici za kľúčové v kampani? Podľa europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej, dvojky kandidátky Smeru, už voliči nepočúvajú na tvrdenia, aby prišli voliť, lebo je to ich právo i povinnosť. „Dnes ľudia prídu voliť, ak im dáte dobrú tému,“ zdôraznila. Podľa nej v europarlamente sa bude rozhodovať o kľúčových otázkach budúcnosti a spôsobu fungovania EÚ.
„Či sa začne vracať viac na úroveň národných štátov, čo povedie postupne k rozpadu a len k tomu, že pre podnikateľov zostane spoločný vnútorný trh, ale nič iné fungovať nebude vrátane voľného pohybu osôb, lebo také pokusy z niektorých členských štátov už sú. Alebo, či budeme chcieť byť konkurencieschopní v rámci celého sveta a potom bude potrebné posilňovať jednotlivé politiky únie,“ povedala Flašíková Beňová.
Líderka kandidátky KDH Anna Záborská uviedla, že starší voliči KDH možno nevidia zmysel, prečo voliť, lebo európsky parlament im asi nedá trinásty dôchodok. „Ale treba ich presvedčiť, že to má zmysel, lebo to robia pre svoje vnúčatá,“ poznamenala. Jednotka kandidátky SDKÚ Ivan Štefanec tiež označil účasť za dôležitú. Z hľadiska tém kampane označil za kľúčovú tvorbu nových pracovných miest. „Eurovoľby nebudú rozdielne od iných volieb. Ľudia sa zaujímajú, či bude viac roboty a budú mať šancu na zvýšenie životnej úrovne,“ mienil Štefanec.
Zsolt Simon, ktorý vedie eurokandidátku Mostu-Híd, za najdôležitejšiu považuje mobilizáciu voličov. „EÚ je pre Slovensko veľká šanca, ktorú sme stále v plnej miere nevyužili,“ povedal s tým, že ľuďom chce hovoriť, čo všetko Slovensko vďaka únii získalo.
Neformálnu kampaň strany rozbehli už dávnejšie. Niektoré na jej štart využili oslavy 1. mája. Na presviedčanie voličov však nemienia dávať veľké peniaze. Smer zatiaľ o konkrétnom balíku financií nehovorí. Kampaň bude platiť kandidátom Smer z vlastných zdrojov. V krajských a okresných mestách plánuje euromajálesy.
V iných stranách sa na kampaň zbierajú kandidáti na europoslancov. Ivan Štefanec z SDKÚ dal zatiaľ 15-tisíc eur. Ľudia na prvých miestach kandidátky SDKÚ poskytnú najväčšiu sumu. Most-Híd má rozpočet na 200-tisíc eur, Zsolt Simon mieni investovať 15-tisíc do svojej osobnej kampane. SaS počíta so sumou 180-tisíc eur, hnutie Obyčajní ľudia dá na kampaň približne 100-tisíc eur.
V poradí tretie eurovoľby na Slovensku sa uskutočnia v sobotu 24. mája. Europoslancov občania volili prvý raz v roku 2004 a druhýkrát v roku 2009. Na voľbách sa vždy zúčastnilo menej ako 20 percent oprávnených voličov. Najviac europoslancov má v súčasnosti Smer 5, SDKÚ 2, KDH 2, SMK 2, SNS 1 a HZDS 1. Celkový počet europoslancov je v súčasnosti 766.
Haulík: Strán, ktoré získajú europoslancov, nemusí byť veľa
Väčšina z parlamentných strán má voličské jadro, ktoré zvyčajne príde a hlasuje. To je zatiaľ jediný predpoklad, o ktorom hovorí sociológ Pavel Haulík. Dodáva však, že tieto eurovoľby majú viacero hádaniek. Jednak sa podľa neho nedá odhadnúť, aké skupiny voličov sa na nich zúčastnia. Druhým problémom je vysoký počet kandidujúcich strán a koalícií, ktorý môže rozptýliť hlasy tak, že sa do Európskeho parlamentu dostane len malý počet strán.
Čo bude v kampani kľúčové, aby strany a ich kandidáti v eurovoľbách uspeli?
Zatiaľ je to záhada, lebo k eurovoľbám okrem jedného nášho prieskumu nebolo nič publikované. Vôbec sa nedá odhadnúť, ktoré voličské skupiny sa chystajú prísť hlasovať.
Slováci sú zatiaľ skôr eurooptimisti, ale ich účasť na eurovoľbách býva najnižšia. Čím to je dané?
Väčšinovo sú eurooptimisti, ale vôbec nie je jasné, či práve táto skupina príde voliť. Euroskeptikov je menej, nedá sa však vylúčiť, že ich motivácia zúčastniť sa na voľbách bude väčšia ako v eurooptimistickej kategórii. Volebné výsledky tak môžu byť významne posunuté oproti tomu, aké je rozdelenie politických preferencií v bežných domácich podmienkach.
Ktoré strany teda majú šancu uspieť v eurovoľbách a ktoré sa môžu obávať, že už europoslanca nemusia mať?
Väčšina z parlamentných strán má tvrdé voličské jadro, ktoré zvyčajne príde a hlasuje. Samozrejme, istý problém je v tom, že kandiduje 29 strán a koalícií. Môže to vyvolať problémy, lebo aj menej viditeľné strany môžu pozbierať nejaké hlasy. Pri veľkom počte strán sa to môže rozptýliť tak, že nakoniec počet strán, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu, nemusí byť až taký veľký. To je ďalšia hádanka a nie sú teda údaje, ako robiť spoľahlivejšie prognózy.
Volí sa podľa pomerného princípu. Naznačia tieto voľby už nejakú vyhliadku strán do parlamentných volieb?
Formálne je volebný systém totožný, ale keď príde voliť málo ľudí, nevieme spoľahlivo odhadnúť, kto je motivovaný. Nedá sa preto povedať, že výsledky eurovolieb sú jednoznačným signálom, ako sa vyvíjajú preferencie vo vzťahu k parlamentným voľbám v roku 2016. Je alternatíva, že sa skopírujú celoštátne preferencie, ale môžu byť aj posuny. Z nášho jediného prieskumu vyplynulo, že 25 percent voličov by v eurovoľbách hlasovalo inak ako v domácich voľbách. To je veľký posun, je to však zaťažené neistotou, voliči ktorých strán prídu na eurovoľby.