Politici nevedia ako na slovenský paradox

Slovenský paradox. Tak o nás hovoria v Európskej únii v súvislosti s eurovoľbami. Hoci sú slovenskí občania pozitívne naklonení členstvu Slovenska v EÚ, na voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastňujú vo veľmi nízkom počte. Aj v nadchádzajúcich voľbách sa očakáva, že Slovensko skončí na chvoste únie s účasťou okolo 20 percent.

08.05.2014 10:00
Národný konvent EÚ, Ivan Gašparovič, Foto: ,
Politici počas utorkového rokovania Národného konventu o EÚ vyzývali ľudí na účasť vo voľbách.
debata (131)

Samotní politici zatiaľ nemajú recept, ako docieliť vyšší záujem o eurovoľby. Podľa politológa Michala Horského ľudová múdrosť hovorí, že volič sa často rozhoduje pri volebnej urne podľa toho, kde ho tlačila topánka.

„Ľudová múdrosť nepochybne vyjadruje aktuálnosť politickej voľby podľa pocitov občana voliča. Tento zvyk, ktorý sa v našej krajine usadzoval desaťročia, nahradiť novou citlivosťou na otlaky, ktoré spôsobuje a rieši Brusel, si vyžiada ešte svoj čas. Dovtedy sa politici musia viac odvolávať na racionalitu, aby sa vôbec volič vydal na cestu k urne a pocítil, kde ho tlačí topánka,“ komentoval Horský problémy s nízkou volebnou účasťou.

V prvých voľbách do europarlamentu roku 2004 hlasovalo na Slovensku len necelých 17 percent oprávnených voličov. Roku 2009 účasť mierne poskočila na necelých 20 percent. Stále však tieto čísla boli najnižšie v EÚ. Celková priemerná účasť v krajinách únie bola roku 2009 niečo vyše 43 percent.

Druhú najnižšiu účasť mala Litva, takmer 21 percent, a tretie skončilo Rumunsko s vyše 27 percentami. Naopak, najviac ľudí volilo v Luxembursku – 91 percent a v Belgicku takmer 86 percent. V týchto krajinách je však volebná účasť povinná.

Sociológ Martin Slosiarik nečaká, že by Slovensko teraz začalo lámať rekordy. „Naše výskumy ukazujú, že miera rozhodnutosti zúčastniť sa na voľbách kopíruje trend spred piatich rokov,“ povedal Slosiarik. Predpokladá, že by sa účasť mohla vyšplhať na úroveň okolo 20 percent.

Kde je teda chyba, že ľudí eurovoľby nezaujímajú? Podľa sociológa chýba dostatočné uvedomenie si, že v mnohých veciach sa rozhoduje v Bruseli a národný parlament preberá legislatívu únie.

Občania si tiež podľa sociológa myslia, že váha 13 slovenských europoslancov je nízka. Oceňuje preto stratégiu, že v prípadoch spoločného záujmu budú okolité krajiny visegrádskej štvorky vystupovať spoločne, pretože len tak sa dokážu účinnejšie presadiť. Zdôrazňovanie tohto momentu sociológovi v aktuálnej kampani tiež chýba.

Politici počas utorkového rokovania Národného konventu o EÚ vyzývali ľudí na účasť vo voľbách. „Nemáme dôvod obracať sa chrbtom k Európskemu parlamentu a dištancovať sa od Bruselu," vyhlásil prezident Ivan Gašparovič.

Podľa hlavy štátu by ľudia mali dobre zvážiť a vyhodnotiť, kto ako doteraz zastupoval a obhajoval záujmy občanov. „V minulosti sa nám dostalo dosť informácií, že niektorí naši poslanci nie sú tými správnymi, ktorých si občania do Bruselu vybrali. Dokonca že sú tam medzi nimi aj takí, ktorí neobhajujú Slovensko, ale skôr sú v pozícii, keď to Slovensku môže poškodiť,“ povedal Gašparovič.

Podobne ako prezident aj premiér Robert Fico a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hovorili o slovenskom paradoxe. „Nepáči sa vám napríklad regulácia v niektorých oblastiach. Nepáči sa vám, že o práci mnohých slovenských europoslancov je málo informácií. Máme len jedno riešenie, nezostaňte doma a choďte v sobotu 24. mája voliť,“ povedal premiér Fico.

Podľa neho demokratický deficit a akési odcudzenie sa občanov od EÚ je častým terčom kritiky, no zároveň zdôraznil, že europarlament je jedinou európskou inštitúciou volenou priamo občanmi únie.

Premiér vidí príčinu nízkej účasti v tom, že v európskej téme chýba konflikt. „Ľudia vtedy prichádzajú k volebným urnám, keď sú svedkami viacerých alternatív. Keď vidia, že sa stretávajú názory.“

Pokiaľ na Slovensku dominuje eurooptimistický postoj, tak konflikt podľa premiéra neexistuje. Zdôraznil, že politické špičky by sa mali zapojiť do kampane a podporovať kandidátov na europoslancov. Zo stretnutí s občanmi však vidí, že ohlas verejnosti je veľmi slabý.

Bývalý šéf slovenskej diplomacie a súčasný europoslanec Eduard Kukan z SDKÚ príčiny slabého záujmu o eurovoľby vidí v tom, že sa stále nepodarilo ľuďom zrozumiteľne vysvetliť, čo je to Európsky parlament a že prijíma rozhodnutia, ktoré bezprostredne ovplyvňujú každodenný život občanov.

„Mali by pochopiť, že je to ich parlament, nie nejaká abstraktná inštitúcia niekde ďaleko v Bruseli,“ uviedol pre Pravdu Kukan. Podľa neho by politici mali robiť viac pri vysvetľovaní agendy EÚ stále a nielen nárazovo pred eurovoľbami.

© Autorské práva vyhradené

131 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Europarlament #eurovoľby #volebná účasť