Krúžky či krížiky? Ľudia majú z eurovolieb chaos

Niektorí voliči si myslia, že si vyberajú osobnosti a nie strany, ďalší nevedia, či majú kandidátov krúžkovať alebo krížikovať. Chaos v predstave ľudí, akým spôsobom sa volí v eurovoľbách, zistil denník Pravda v ankete v bratislavských uliciach, zaregistrovali ho aj niektorí eurokandidáti pri stretnutiach s voličmi.

Na Slovensku platí pomerný systém volieb do europarlamentu. To znamená, že voliť je možné len kandidátov jednej strany či koalície, ktorí sú uvedení na hlasovacom lístku. Podmienkou je, že strana je úspešná, ak získa aspoň 5 percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Občan môže na kandidátke zakrúžkovať najviac dvoch kandidátov.

Sociológ Pavel Haulík pripúšťa, že snaha vyberať osobnosti sa reálne premietne do volieb a ľudia nebudú hľadať stranu, ale konkrétne meno. „Síce dodržia postup, že si vyberú stranu. Nevyberú si ju však primárne, ale odvodene. Nájdu si teda konkrétneho kandidáta,“ vysvetlil sociológ.

Podľa Haulíka sú eurovoľby vo viacerých ohľadoch zvláštne, pokiaľ ide o správanie sa voličov. Za zaujímavosť označil, že nebude možné mechanicky porovnávať preferencie toho istého kandidáta v eurovoľbách a v parlamentných voľbách. „Napríklad pri eurovoľbách si časť ľudí vyberá strany, ktoré by v parlamentných voľbách nevolili, pretože nemajú šancu dostať sa do národného parlamentu,“ poznamenal Haulík.

Niektorí oslovení eurokandidáti zaznamenali záujem ľudí rozhodovať sa podľa osobností. „Toto počúvam dosť často, v minulosti som to ani nepočul,“ uviedol europoslanec Eduard Kukan z SDKÚ, ktorý sa opätovne uchádza o miesto v europarlamente. Ľudia mu hovoria, že by si vedeli vybrať osobnosti, ale z viacerých strán, a keď zistia, že to nie je možné, tak to považujú za zlé. Dokonca mu občania na stretnutiach tvrdia, že by mal byť jeden zoznam so všetkými kandidátmi, z ktorého by si vybrali 13 europoslancov. „Beriem to ako hlas ľudu, ktorý treba vyhodnotiť,“ poznamenal europoslanec.

Kukan upozornil, že voľby do europarlamentu upravuje národná legislatíva a tá je v jednotlivých členských krajinách EÚ rôzna. Niekde môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti, ak zozbierajú potrebný počet podpisov. V Belgicku sú voľby povinné a napríklad v Nemecku nemajú preferenčné hlasy.

Aj europoslanec Boris Zala zo Smeru má podobné skúsenosti. „Mnohí mi povedali, že budem krúžkovať vás a Tittela. Ja im hovorím, že môžete krúžkovať dvoch, ale na jednej kandidátke. Mnohí ľudia si myslia, že pôjde o jeden zoznam, z ktorého si vyberú,“ priblížil uvažovanie voličov Zala.

V eurovoľbách zákon umožňuje krúžkovať najviac dvoch kandidátov na hlasovacom lístku. Na krúžky či tzv. preferenčné hlasy sa prihliada len v prípade, ak kandidát získa aspoň desať percent krúžkov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu.

V posledných eurovoľbách v roku 2009 sa takto dokázala na prvé miesto posunúť Anna Záborská z KDH. Získala až vyše 48 percent preferenčných hlasov. Na kandidátke Smeru sa na prvé miesto z tretieho posunula Monika Flašíková Beňová s vyše 40 percentami preferenčných hlasov. Jediné miesto europoslanca za SNS získal aj Jaroslav Paška, ktorý bol na kandidačnej listine pôvodne na druhom mieste.

Politici priznávajú, že podmienka zisku až 10 percent preferenčných hlasov je prísna. Vo voľbách do Národnej rady stačia len 3 percentá hlasov. „Váha krúžku nie je taká vysoká ako v parlamentných voľbách, ale aj tak majú mnohí kandidáti šancu prekrúžkovať sa. Ide hlavne o viditeľné a známe osobnosti, ktoré nie sú na čele kandidátky. Treba tých hlasov viac, ale vôbec to nebude pre mnohých zložité,“ mienil sociológ Haulík.

Boris Zala pripomenul, že ešte v roku 2008 bol v Národnej rade spolu s poslancom Jozefom Heribanom navrhovateľom zmeny zákona, pretože pôvodne bolo možné krúžkovať len jedného kandidáta, čo sa zmenilo. Neprešiel im však zámer, aby sa posilnila váha preferenčných hlasov a aby sa znížila hranica z 10 na 5 percent, keď sa na takéto hlasy prihliada.

Chaos vo volebných pravidlách platí aj v prípade eurovolieb. Okrem odlišných pravidiel uplatňovania váhy a počtu preferenčných hlasov je situácia odlišná aj v prípade prieskumov či vedenia volebnej kampane.

Prieskumy v eurovoľbách sa nesmú zverejňovať len v deň volieb. Kampaň v televízii, rozhlase, hromadných informačných prostriedkoch je dva dni pred voľbami zakázaná. Rovnako aj v budovách, kde sa volí a v ich bezprostrednom okolí. Inak však eurokandidáti agitovať môžu. Eduard Kukan o tom nevedel. Boris Zala uviedol, že posledný euromajáles má Smer plánovaný 21. mája a potom končia. Voľby sa uskutočnia v sobotu 24. mája.