Podľa analytikov priebeh kampane, ktorá sa oficiálne začala začiatkom mája, nenasvedčuje tomu, že by sa tieto voľby vymykali predchádzajúcim dvom eurovoľbám. „Zdá sa mi, že európska kampaň má skôr nádych istej pochmúrnosti namiesto toho, aby realisticky hodnotila naše dosiahnuté výsledky, prípadne očakávania obyvateľov,“ zhodnotil politológ Michal Horský.
Proeurópske postoje sa podľa Horského vnímajú ako nevyhnutný imperatív ochrany základných potrieb celého európskeho spoločenstva, ako je zachovanie mieru, bezpečnosti, či už energetickej, alebo vojenskej, ale takmer vôbec sa nehovorí o konkrétnych krokoch a očakávaniach, prečo by občan mal ísť voliť. „Eurovoľby sa odohrávajú v atmosfére psychologického vnímania extrémneho napätia v Európe, ktoré nemá obdobu od konca druhej svetovej vojny v súvislosti s ukrajinskou krízou. V kampani je preto viac emocionality a obáv, ktoré vedú k zachovaniu požiadavky čo najužších európskych integračných vzťahov,“ povedal Horský.
Presviedčanie voličov sa deje na pozadí známeho paradoxu o veľkej podpore EÚ, ale nízkej volebnej účasti. Tá by sa mala podľa odhadov pohybovať na úrovni okolo 20 percent. „Kampaň nedokázala nájsť odpoveď na to, prečo je takýto rozpor vo vnímaní EÚ. Nikto z kandidátov nenašiel tému, ktorá by zarezonovala vo verejnosti,“ usúdil sociológ Pavel Haulík s tým, že doterajší priebeh kampane označil ako „mdlý a fádny, čo účasti asi nepomôže“.
Skutočnosť, že budú voľby, tak pripomínajú najmä bilbordy na verejných priestranstvách. „Pre každé voľby, a pre tieto obzvlášť, platí, že bilbordy slúžia predovšetkým na to, že sa chystá nejaká udalosť typu volieb. Tam sa to však končí,“ konštatoval sociológ.
Z odkazov na veľkoplošných plagátoch sa ľudia dozvedia, že v Európe volíme úspešné Slovensko, že silná rodina znamená lepšiu Európu, že máme radi Slovensko alebo riešenia, za ktoré sa nebudete v Európe červenať.
„Bilbordy politických strán možno rozčleniť na veľmi opatrných kryptoeuroskeptikov, ktorí sa hanbia priamo vysloviť popretie integračných tendencií európanstva, a na strany, ktoré zdôrazňujú naše vnútropolitické agendy, ako sú rodina, stabilita, úspech a málo hovoria o slovenských ambíciách v Európe,“ usúdil Horský. Podľa Haulíka kandidáti núkajú univerzálne posolstvá, ktoré sa môžu použiť na každý typ volieb. „Je zložité nájsť prepojenie medzi voľbou europoslanca, jeho programom a konkrétnym výsledkom pre voliča,“ doplnil Haulík.
Takmer na všetkých bilbordoch sa vynímajú eurokandidáti, prípadne sú v spoločnosti lídra strany. Výnimkou je len Most-Híd. Na bilborde je Béla Bugár a Lucia Žitňanská, hoci nekandidujú. Haulík uviedol, že tieto bilbordy nie sú určené pre eurovoľby. „Most potrebuje vyrovnať hendikep z prezidentských volieb, v ktorých dokázala SMK zabodovať viac s vlastným kandidátom,“ usúdil sociológ. O 13 slovenských kresiel v 751-člennom europarlamente sa uchádza 333 kandidátov z 29 strán. A čo by strany považovali za úspech? Smer tvrdí, že je to obhájenie doterajších 5 kresiel. KDH tiež chce potvrdiť 2 kreslá. Kresťanskí demokrati však hovoria, že kampaň nastavili tak, aby získali väčší počet mandátov. Rovnako doterajšie 2 kreslá chce aj SDKÚ. Most-Híd bude za úspech považovať už to, ak bude mať aspoň jedného europoslanca. Konkurenčná SMK si trúfa na 2 miesta poslancov. Tie mala aj doteraz. SaS bude spokojná s jedným europoslancom. Pre Obyčajných ľudí bude úspechom, ak budú mať zastúpenie v europarlamente a obhája percentuálny zisk z parlamentných volieb v roku 2012.
Podľa prieskumu agentúry MVK by Smer v eurovoľbách získal podporu vyše 37 percent opýtaných, čo by znamenalo 6 poslaneckých kresiel. Obyčajní ľudia mali podporu 10 percent (2 kreslá), KDH 8,9 percenta (2 kreslá), Most-Híd 7,9 percenta (1 kreslo), koalícia Nova, KDS, OKS 6,2 percenta (1 kreslo), SDKÚ 5,8 percenta (1 kreslo.). Prieskum sa uskutočnil v dňoch 29. apríla až 6. mája na vzorke 1067 respondentov.
Strany a čísla z kampane
- Smer – Náklady na kampaň vyčísli až po jej skončení. Počet bilbordov z taktických dôvodov, ako tvrdí, neuviedol. Politickým garantom kampane je predseda strany Robert Fico a za organizačnú stránku zodpovedá generálny manažér Ján Richter.
- KDH – Ústredie poskytlo na kampaň okolo 250-tisíc eur. Top traja kandidáti dali sumu od 10– do 20-tisíc eur, zvyšní kandidáti do 1 000 eur. Centrála uhradila do 500 bilbordov a v každom kraji jeden megabord. Organizačne má kampaň na starosti šéf komunikačného oddelenia Dárius Hatok.
- SDKÚ – Sumu neuviedla, urobí tak až po voľbách. Na kampaň sa skladajú kandidáti a členovia mimoriadnym členským. Strana má 600 bilbordov. Volebnou manažérkou je šéfka ústrednej rady strany Táňa Rosová.
- Most-Híd – Balík na kampaň je 200-tisíc eur. Strana má 412 bilbordov. Šéfom volebného štábu je podpredseda Mostu László Solymos.
- Obyčajní ľudia – Hnutie vyčlenilo 100-tisíc eur. Do kampane investovali aj kandidáti z vlastných zdrojov. Osobné vyúčtovanie zverejnia po voľbách. Obyčajní ľudia majú vylepených 152 bilbordov. Šéfom volebného štábu je Ján Bučkuliak.
- SaS – Rozpočet kampane je 180-tisíc eur, z toho 60-tisíc eur požičal strane líder kandidátky Ján Oravec. SaS má 300 bilbordov. Volebný štáb vedie predseda strany Richard Sulík.
- SMK – Náklady na kampaň sú 70-tisíc eur. Strana objednala 200 bilbordov. Volebný štáb vedie László Biró, riaditeľ kancelárie SMK.
- Nova – Investovala približne 100-tisíc eur, peniaze poskytol z osobného účtu líder kandidátky Jozef Kollár. Bilbordov má strana do 500.