Budúcnosť Európskej únie vidí Bilčík optimisticky – aj keď pripúšťa, že o niekoľko desaťročí nemusí tento projekt existovať, skôr sa prikláňa k presvedčeniu, že sa „posúvame k viacerým vrstvám integrácie vrámci EÚ. V budúcnosti sa rôzne štáty budú podieľať rôznou intenzitou na fungovaní únie“.
Rovnako pozitívne hodnotí Bilčík aj rozširovanie únie: „Takáto politika zabezpečila EÚ geopolitické prežitie po skončení studenej vojny a novým členom priniesla bohatstvo a možnosti, ktoré by sme bez členstva v EÚ takmer určite nemali,“ hovorí. Zároveň pripúšťa, že EÚ zatiaľ ponúkla Ukrajine príliš málo. „Aj preto má dnes únia obmedzený vplyv na dianie v Kyjeve a ďalej na východ.“
Príčinu „Slovenského paradoxu“ – nízkej volebnej účasti Slovákov v eurovoľbách – vidí v slabej a nárazovitej eurokampani, ktorú politické strany nevyvíjajú systematicky počas celého volebného obdobia. Strany podľa Vladimíra Bilčíka nie sú motivované, keďže za kreslá do EP nedostávajú finančnú kompenzáciu. Povinná volebná účasť, ako je napríklad v Belgicku či Grécku, by u nás, vzhľadom na skúsenosti spred roka 1989, nebola dobrým riešením.
Naopak, vysoký počet politických subjektov, ktoré chcú do Európskeho parlamentu vyslať svojich poslancov, je dôsledkom pomerne nízkej kaucie – 1659 eur – ktorú uchádzači musia pri podaní kandidátky zložiť.
Poslancom, ktorí sa v europarlamente neplánujú začleniť do žiadnej frakcie odkazuje, že bez podpory zoskupenia sa legislatíva ovplyvňuje omnoho ťažšie. Avšak hlasy nezaradených poslancov podľa Bilčíka vďaka medializácii často dostatočne počuť.
Nové zloženie Európskeho parlamentu prinesie aj nové mocenské rozloženie síl. Bilčík pripúšťa, že dominantné strany ľudovcov a socialistov v súčte kresiel stratia svoju pozíciu, aj keď stále budú mať spolu väčšinu. Objaviť sa však môžu aj protestné až extrémne hlasy, vrátane francúzskych či holadnských nacionalistov či nemeckých neonacistov. „Voľby budú hlavne o vztýčenom prste pre európsku politiku v pôvodných či starších členských krajinách EÚ,“ hodnotí Vladimír Bilčík.