Zamestnať sa nevie každý piaty mladý Európan

Politici, ktorí sa po tohtotýždňových voľbách dostanú do Európskeho parlamentu, a nová Európska komisia budú musieť v najbližších piatich rokoch riešiť dva veľké problémy. Čo bude so "stratenou" mladou generáciou a s narastajúcimi daňovými podvodmi. V únii je až 5,3 milióna mladých ľudí do 25 rokov bez práce, pre ktorých európska ekonomika prichádza ročne zhruba o 150 miliárd eur. Toľko členské krajiny stojí vyplácanie dávok nezamestnaným mladým ľuďom. Európu však finančne viac bolia daňové úniky, pre ktoré sa v tzv. sivej ekonomike stratilo vlani až bilión eur.

19.05.2014 14:00
Brusel Foto:
Alarmujúcu situáciu na trhu práce chce Európsky parlament riešiť tak, že na najbližšie roky vyčlenil z európskeho rozpočtu až 6 miliárd eur na projekt zamestnávania mladých.
debata (3)

Pre ilustráciu, táto suma zodpovedá celému hrubému domácemu produktu Španielska, teda piatej najväčšej ekonomike. S rovnakou sumou peňazí plánuje únia hospodáriť najbližších sedem rokov. Alarmujúcu situáciu na trhu práce chce Brusel riešiť tak, že na najbližšie roky vyčlenil z európskeho rozpočtu až 6 miliárd eur na projekt zamestnávania mladých. Slovensku z toho posiela 200 miliónov eur. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat bolo u nás v marci tohto roka nezamestnaných až 32,5 percenta ľudí do 25 rokov, čo je 69-tisíc ľudí.

Brusel síce peniaze vyčlenil na roky 2014 až 2020, ale vzhľadom na akútny problém na trhu práce, kde si mladí čoraz ťažšie nachádzajú uplatnenie, by podľa Európskej komisie mali členské štáty peniaze vyčerpať do dvoch rokov. Zamestnať sa nevie minimálne jeden z piatich mladých Európanov. V Grécku a v Španielsku si nevie nájsť prácu každý druhý mladý človek. Rozdiely medzi krajinami sú pritom obrovské. Kým v Nemecku si prácu márne hľadá „iba“ necelých 8 percent mládeže, spomínané Grécko je s takmer 57 percentami rekordérom na opačnej strane. Problémom je, že nie všetci zamestnávatelia siahnu pri prijímaní nových ľudí po čerstvých absolventoch. Tým totiž často chýba prax, ktorá sa stáva v dnešnej dobe podmienkou prijatia do zamestnania.

Brusel už vyčleňuje eurofondy

Pre mladých dal peniaze už pred dvoma rokmi. Na Slovensku si vlani vďaka nim našlo prácu 11,6 tisíca ľudí do 29 rokov. Pre každého zamestnaného mladého dostali firmy úhradu minimálnej mzdy a odvodov na jeden rok, pričom sa však museli zaviazať, že jeho pracovné miesto udržia ešte ďalších šesť mesiacov bez dotácie.

„Ak akákoľvek iniciatíva zo strany štátu, resp. Bruselu pre dovzdelávanie rizikových skupín ľudí, v tomto prípade veľmi mladých ľudí, pomôže len polovice z uchádzačov získať prácu, je to úspech,“ povedal Peter Ulbrik, konateľ personálnej spoločnosti. V Portugalsku na projekty pre mladých vlani vyčlenili 143 miliónov eur a zamestnalo sa tak 90-tisíc z nich. Získali stáže v hospodárskych odvetviach a ich zamestnávateľovi štát preplácal príspevky do sociálneho zabezpečenia. V Španielsku zase rozdelili 286 miliónov eur. Mladí ľudia dostali podporu vo forme seminárov o zamestnanosti a zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie.

V tomto programe dotovania pracovných miest chce Brusel pokračovať. Na lepšie uplatnenie mladých ľudí na trhu práce spúšťa aj európsky projekt Záruky pre mladých. Na základe neho by mali mladí do 25 rokov do štyroch mesiacov od ich príchodu do evidencie nezamestnaných dostať pracovnú ponuku, rekvalifikáciu či iné vzdelávanie.

„Budúci pilier našej spoločnosti sú mladí ľudia. Dnes sme svedkami toho, že únia má milióny mladých ľudí bez práce a so zlými vyhliadkami do budúcnosti. Aj tento program dočasne pomôže, pokiaľ krízu úplne neprekonáme,“ povedal nedávno súčasný rakúsky europoslanec Heinz K. Becker (EPP, AT), člen výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Niektorí analytici však upozorňujú, že po skončení dotácie firmy mladých ľudí opäť prepustia. Neexistuje totiž záruka, že zamestnávateľ po skončení dotácie pracovné miesto nezruší. Niektorí zase prepúšťajú súčasných zamestnancov a nahrádzajú ich mladými, aby im štát dotoval pracovné miesta. Napríklad maďarská europoslankyňa Zita Gurmai (Socialisti & demokrati) tvrdí, že z dlhodobého pohľadu bude nevyhnutná najmä zmena štruktúry stredného a vysokého školstva.

Stop špinavým peniazom v Európe

Brusel však v najbližších rokoch čaká aj boj s daňovými podvodníkmi. Každý štát únie by mal vytvoriť verejný centrálny register. Ten by obsahoval informácie o skutočných konečných vlastníkoch všetkých druhov spoločností, vrátane nadácií a holdingov. Navrhovaná legislatíva požaduje od bánk, audítorov, právnikov, realitných agentov a kasín väčšiu ostražitosť pri podozrivých transakciách svojich klientov.

Po novom by takisto všetky transakcie platcov a príjemcov firiem mali byť verejne dostupnou informáciou vo všetkých krajinách únie. Nové pravidlá by sa mali rozšíriť aj na hlavy štátov, členov vlád, sudcov najvyšších súdov či poslancov. O konečnej podobe smernice budú europoslanci rozhodovať už v novom zložení, do platnosti má vstúpiť v roku 2016.

Od tohto roku by mala platiť aj daň z finančných transakcií, ktorú chce okrem Slovenska zaviesť ešte ďalších desať štátov eurozóny. Tá má obmedziť špekulácie finančných inštitúcií pri obchodovaní s cennými papiermi. Nové príjmy pre EÚ by po jej zavedení predstavovali približne 35 miliárd eur ročne. Slovensko z by z toho mohlo ročne získať od 30 do 50 miliónov eur. Podľa Bruselu má finančný sektor zaplatiť „férovú“ časť podielu za hospodárske krízy, ktoré „pomohol“ naštartovať. Tvrdí tiež, že táto daň prinúti finančný sektor, aby konal zodpovednejšie.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #mladí ľudia #eurovoľby #zamestanosť