Protieurópske nálady sa po hlasovaní určite dostanú ešte výraznejšie do popredia v parlamente s 751 zákonodarcami. Euroskeptické strany sú však dosť rôznorodé. Ich intenzívnejšia spolupráca visí na vážkach. Nie je ani úplne jasné, či sa im podarí vytvoriť funkčnú politickú frakciu.
Hlas euroskeptikov
V končiacom Európskom parlamente existuje euroskeptická skupiny Európa slobody a demokracie s 32 poslancami. Jej súčasťou je aj Slovenská národná strana. Frakcia však takmer určite nebude v novom europarlamente. Väčšina strán či europoslancov, čo sú v nej teraz, sa podľa prieskumov verejnej mienky do EP už nedostane.
Na vytvorenie politického klubu v europarlamente je potrebných najmenej 25 poslancov, ktorí reprezentujú minimálne sedem členských krajín. Euroskeptický hlas v novom EP by tak mohla reprezentovať Európska aliancia za slobodu.
„Vytvorenie frakcie je najmä iniciatíva šéfky francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovej a vodcu holandskej Strany za slobodu Geerta Wildersa,“ pripomenula pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Daphne Halikiopuluová z univerzity v Readingu. „Nie som si však istá, nakoľko budú úspešní. Hlavnou myšlienkou je, že sa im podarí vytvoriť a rozšíriť partnerstvo medzi radikálnym pravicovými stranami. Je to však veľmi rôznorodá skupina. Niektorí jej členovia sa zhodnú na euroskepticizme. Líšia sa však v tom, ako ďaleko chcú zájsť v extrémizme a populizme,“ uviedla Halikiopuluová.
Spolupráca Le Penovej a Wildersa je však príkladom zblíženia euroskeptikov. Keď Národný front viedol otec súčasnej líderky Jean-Marie Le Pen, holandský politik hovoril o tom, že sa nebude dávať dokopy s fašistickými skupinami.
„Predpokladám, že Európska aliancia za slobodu bude schopná vytvoriť oficiálnu politickú skupinu v Európskom parlamente,“ povedal pre Pravdu expert na radikálne hnutia Cass Mude z univerzity v Georgii. „Môže to však trvať niekoľko mesiacov. Mohlo by ju tvoriť šesť strán a niekoľko poslancov, ktorí sa odpoja od svojho materského politického subjektu,“ myslí si Mude. Le Penová pre agentúru Reuters uviedla, kto by podľa nej mohol byť v novej frakcii. Okrem už spomenutej Wildersovej strany je to Slobodná strana Rakúska, talianska Liga severu, Flámsky záujem z Belgicka, Švédski demokrati a litovská strana Právo a poriadok.
Do úvahy by mohla pripadať aj Slovenská národná strana. Jej predseda Andrej Danko pre spravodajskú stránku Euobserver potvrdil, že sa stretol s predstaviteľmi Národného frontu a Švédskych demokratov. Podľa ostaného prieskumu agentúry MVK má však SNS podporu len 2,9 percenta voličov. Je teda vzdialená od päťpercentnej hranice, ktorá by ju dostala do europarlamentu.
Záujem o spoluprácu zatiaľ nejaví Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Subjekty ako maďarský Jobbik a grécky Zlatý úsvit sú už príliš extrémne aj pre lepenovcov či wildersovcov.
Podľa bývalého talianskeho premiéra Maria Montiho sa však netreba utešovať, že hlas euroskeptikov možno nebude až taký výrazný. „Musíme sa pozrieť aj na ich kritiku, aby sme sa z nej poučili. Lebo v ich slovách môže byť časť pravdy,“ povedal Monti minulý týždeň na konferencii GLOBSEC v Bratislave. Podľa neho EÚ urobila veľa v boji s hospodárskou krízou, musí však riešiť sociálne otázky a nezamestnanosť.
Niektorí pozorovatelia upozorňujú na to, že dobrý volebný zisk euroskeptikov a pravicových a ľavicových extrémistov môže mať v skutočnosti vplyv na EÚ prostredníctvom politiky členských štátov.
„Radikáli môžu mať skôr nepriamy dosah na dianie v únii. Nie svojou politikou v EP, ale dobrým výsledkom vo vlastnej krajine. Ak zoberú veľa hlasov tradičným stranám, tie sa môžu snažiť začať oslovovať voličov prostredníctvom radikálnejšej rétoriky,“ povedal pre Pravdu vysokopostavený zdroj z Európskeho parlamentu, ktorý si neželal byť menovaný.
Najväčší nepriatelia?
Momentálne to vyzerá tak, že euroskeptici či krajne pravicové či ľavicové strany by mohli vyhrať eurovoľby v štyroch krajinách EÚ. Vo Francúzsku Národný front, v Holandsku Strana za slobodu, v Británii UKIP a v Grécku má šancu na výhru radikálne ľavicová SYRIZA.
Le Penová už dokonca spriada plány na akúsi širokú spoluprácu síl, ktoré vnímajú EÚ kriticky. Bez ohľadu na to, či je to pravica, alebo ľavica. Ako príklad uvádza boj proti dohode o voľnom obchode medzi USA a EÚ.
„Časť ľavice je proti, euroskeptici sú proti,“ povedala pre agentúru Reuters Le Penová. „Bude Európska komisia riskovať, že dohoda v europarlamente neprejde, alebo ju odloží na neurčito?“ pýta sa šéfka Národného frontu.
„Môj pohľad na svet je iný. Ale s pravicovými euroskeptikmi sa zhodneme na niektorých ekonomických veciach,“ vyhlásil zase na stretnutí s európskymi novinármi europoslanec Jürgen Klute z nemeckej Ľavice.
Radikáli z oboch strán politického spektra majú teraz aj podobné názory na ukrajinský konflikt, keď sú výrazne proruskí.
„Čo sa týka spolupráce radikálnej pravice a ľavice, tak skutočne ich niektoré veci spájajú. Závisí to však od problému a strany. Niektorí pravicoví radikáli majú ochranárske ekonomické názory, ktoré sú bližšie k ľavici. Iné zase uprednostňujú voľný trh,“ vysvetľuje pre Pravdu odborníčka na euroskepticizmus Nathalie Bracková z Oxfordskej univerzity. „Radikáli môžu hlasovať spoločne, ale neviem o tom, že by medzi nimi existovala nejaká formálna spolupráca.“
„Oficiálne nebudú spolupracovať,“ povedal aj Mude. „Veď verejne sú to najväčší nepriatelia. Bezpochyby však budú v europarlamente neraz hlasovať rovnako, keďže sú proti mnohým politickým rozhodnutiam EÚ.“