Podľa prieskumu agentúry CSA pred eurovoľbami momentálne len 51 percent Francúzoch chce byť súčasťou Európskej únie. Pred desiatimi rokmi to bolo 67 percent. Kde vidíte dôvody?
V prvom rade by som sa vrátil do roku 2005 k referendu o európskej ústavnej zmluve. Francúzi ju vo všeľudovom hlasovaní odmietli. Napriek tomu kroky francúzskych vlád po referende vyzerali, akoby sa nič nebolo stalo. Z toho vyplýva aj časť nespokojnosti ľudí. Je jedno, či sú to ľavicoví, alebo pravicoví voliči. Hovoria však, že keď hlasovali proti takejto zmluve, a napriek tomu bola prijatá, je to dôkaz, že Európa je jednoducho nedemokratická. (EÚ sa po odmietnutí ústavnej zmluvy riadi Lisabonskou zmluvou, o ktorej rozhodovali priamo len Íri, schválili ju v druhom referende, poz. red.). Je naozaj dobré pripomenúť si neúspešné referendum.
Preto teda Francúzi Európsku úniu do istej odmietajú?
Pohľady ľudí na úniu zostávajú rôznorodé. Samozrejme, je tu Národný front Marine Le Penovej na krajnej pravici. Nie všetci Francúzi, ktorí nie sú nadšení tým, ako sa únia vyvíja, sú prívrženci tento strany. Máme aj silnú radikálnu ľavicu v podobe Ľavicového frontu Jeana-Luca Mélenchona. A na francúzskej politickej scéne stále pôsobia i komunisti. Krajná ľavica nie je proti Európe ako takej, jednoznačne však vystupuje proti súčasnej ekonomickej politike únie, ktorá prevládla. Takže Francúzov vedú ku kritike EÚ politické a ekonomické dôvody.
Ako túto nespokojnosť využívali krajná ľavica a krajná pravica v predvolebnej kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu?
Národný front je jediná strana, ktorá hovorí, že Francúzsko by malo z únie vystúpiť, zrušiť euro a vrátiť sa k franku. Lepenovci chcú zastaviť integračný proces. Na strane druhej Mélenchon a komunisti tvrdia, že nežiadajú vystúpenie z EÚ a návrat k platbe frankami. Hovoria jednoducho to, že únia je po ekonomickej stránke riadená politikou voľného trhu. Oni to nepodporujú. Ide to podľa nich proti sociálnemu blahobytu a kvalite života ľudí. Radikálna ľavica požaduje, aby politici riadili úniu na úplne iných základoch. V tomto sa Mélenchon a komunisti približujú gréckej radikálnej ľavici v podobe strany SYRIZA Alexisa Tsiprasa.
Akým spôsobom reagujú na nespokojnosť Francúzov tradičné strany?
Socialistická strana momentálne rieši najmä problém veľmi nízkej popularity prezidenta Françoisa Hollanda. Aj preto nedávno pristúpila k zmene premiéra, ktorým sa stal Manuel Valls. On je, naopak, veľmi populárny. V marci socialisti utrpeli porážku v lokálnych voľbách a snažia sa z nej spamätať. V kampani pred eurovoľbami hovoria, že riešenie pre EÚ je prevaha ľavice a predseda Európskej komisie v osobe Martina Schulza z SPD. Podľa francúzskych socialistov bude potom možné budovať úniu na sociálnejších základoch. Kampaň Socialistickej strany je však dosť slabá. Je to pre už spomenuté vnútorné problémy ľavice.
Sú na tom konzervatívci lepšie?
Stredo-pravicová Únia za ľudové hnutie (UMP) chce viac Európskej únie. V strane sa však objavujú hlasy, ktoré kritizujú EÚ. Poukazujú najmä na stratu národnej suverenity a problémy s byrokraciou únie. Voliči však príliš nerozumejú tomu, že keď boli títo ľudia vo vláde, nemali s EÚ problém. Teraz ju kritizujú. Len preto, že sú v opozícii.
Ako faktory, ktoré ste spomenuli, ovplyvnia voľby?
Predpokladám dosť nízku účasť. V predvolebných prieskumoch Národný front tesne vedie pred konzervatívcami. Socialisti jasne zaostávajú. Krajná pravica by mohla dostať 22 percent, UMP 21 percent, socialisti asi 15.
Keď Národný front vyhrá voľby, ako sa to odrazí na európskej politike Francúzska?
Ak aj Marine Le Penová zvíťazí, nie sú to parlamentné voľby. Národný front zostane v opozícii. Iba keby extrémne strany ovládli Európsky parlament, čo je, samozrejme, nemožné, tak by lepenovci mali skutočný vplyv na francúzsku a európsku politiku.
Znamená to teda, že extrémistov bude len viac vidieť a počuť?
Určite. Národný front bude žiadať, aby boli vo Francúzsku predčasné voľby. Ale to sa v žiadnom prípade nestane.