V praxi to bude fungovať tak, že ak sa nebude dariť krajinám čerpať eurofondy napríklad na rekonštrukciu nemocníc, peniaze presunú napríklad do dopravy, kde by sa mohli využiť na ďalšie dobudovanie diaľnic či opravy ciest. Eurofondy tak neprepadnú ako v súčasnosti, keď priemer EÚ pri ich čerpaní je na úrovni približne 40 percent.
Celkový rozpočet na roky 2014 – 2020 predstavuje pre celú úniu približne bilión eur. V polovici obdobia sa urobí revízia výdavkov, ktorá môže posunúť priority na základe aktuálnej situácie v Európe. Pôjde o urýchlenie platieb do oblastí, ktoré sú považované za problémové, ako nezamestnanosť mladých, podpora malých a stredných podnikov či dotovanie vedy a výskumu. O tomto budú najprv rozhodovať európski lídri, no konečný súhlas musia vyjadriť europoslanci.
V polovici nového programového obdobia, teda zhruba po roku 2017, by mali európski lídri, europoslanci aj samotná komisia hovoriť aj o nových zdrojoch financovania rozpočtu. Jedným z príjmov by mala byť aj daň z finančných transakcií. Nové príjmy pre EÚ by po jej zavedení predstavovali približne 35 miliárd eur ročne. Slovensko by z tejto sumy mohlo ročne získať od 30 do 50 miliónov eur.
Zaviesť novú daň plánuje okrem Slovenska aj Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Estónsko, Grécko a Slovinsko. Navýšenie eurorozpočtu si Brusel sľubuje aj od väčšieho boja proti daňovým únikom.
Slovensko dostane z eurofondov viac ako doteraz. Brusel vyčlenil krajine na najbližších sedem rokov v čistom po zaplatení odvodov 13,5 miliardy eur, čo je približne suma jedného štátneho rozpočtu pre štát „navyše“. Je to o polovicu viac, ako krajina v čistom získala z európskych peňazí za posledných desať rokov. Slovensko je závislé od čerpania štrukturálnych fondov, keďže takmer 80 percent verejných investícií v krajine je financovaných práve z európskych peňazí.
Únia nám pridala aj preto, že štát momentálne zápasí so vyše 13-percentnou nezamestnanosťou a ekonomika rastie pomalšie ako pred siedmimi rokmi. Peniaze krajina potrebuje na to, aby dobehla vyspelé krajiny.
Súčasná podoba rozpočtu únie je odlišná od toho, na čom sa prvotne dohodli európski lídri. Boli to až predsedovia politických skupín europarlamentu, ktorí vlani označili dohodu lídrov za „neakceptovateľnú“, pretože nie je možné mať „veľké ambície s malými sumami“. V mnohých prípadoch navýšili výdavky, ktoré sa im zdali podhodnotené.
Výdavky však navýšili aj tam, kde podľa odborníkov je, naopak, priestor na škrty. Na financovanie administratívneho fungovania EÚ bola schválená na najbližších sedem rokov celková suma približne 62 miliárd eur, čo predstavuje v porovnaní so sumou určenou na súčasné programové obdobie reálny nárast o viac ako 10 percent. Táto suma je určená na pokrytie administratívnych výdavkov, platov a dôchodkov zamestnancov inštitúcii EÚ a na prevádzku európskych škôl.
„Je však potrebné upozorniť na to, že nejde o rozpočtované náklady, ale o stropy. Dá sa to porovnať s úverovým limitom, ktorý máte na kreditnej karte,“ povedal Andrej Králik, vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Nárast rozpočtu spôsobilo podľa jeho slov vyššie vyplácanie dôchodkov. Únia momentálne zamestnáva 55-tisíc ľudí vrátane europoslancov. V rozpočte musí zohľadniť aj vplyv rozšírenia EÚ, pretože sa ešte stále napĺňa kvóta pracovníkov z Chorvátska, Rumunska a Bulharska.
Brusel však plánuje šetriť na administratíve. „Počíta sa s postupným znížením počtu zamestnancov všetkých inštitúcií, úradov a agentúr EÚ o 5 percent do roku 2017. Toto opatrenie sa bude kompenzovať predĺžením pracovného času zamestnancov bez úpravy platov,“ hovorí Zuzana Gábrižová z portálu euractiv.sk. O prácu by malo prísť približne 2,5 tisíca ľudí. Euroúradníkom by sa mal predĺžiť pracovný čas z 37,5 hodiny na 40 hodín. Vek bežného odchodu do dôchodku by mal vzrásť z 63 na 65 rokov pre súčasných a na 66 pre nových zamestnancov.
Z Európy sa však ozývajú hlasy, že prebujnená bruselská administratíva by sa pre krízu mala radikálnejšie okresať. Len na administratíve v rozpočte Európskeho parlamentu by sa pritom dalo ušetriť okolo 180 miliónov eur ročne, ak by sa parlament uskromnil len s jedným sídlom. Prehodnotenie administratívnych výdavkov bude takisto v rukách novozvolených europoslancov.