Pocity k únii? Od ľahostajnosti po nepriateľstvo

"Pre nemalú časť voličov hlasovanie nebolo o výbere budúceho šéfa Európskej komisie alebo Európskeho parlamentu. Bolo to o voľbe. Za Európu alebo proti Európe,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na EÚ Aline Sierpová z Maastrichtskej univerzity.

26.05.2014 09:15
Europsky parlament, Strasburg, Europarlament, EU Foto:
Európsky parlament v Štrasburgu
debata (15)

Podľa prieskumov takmer dve tretiny voličov v EÚ netušili, kto sú kandidáti európskych politických strán ako konzervatívec Jean-Claude Juncker a sociálny demokrat Martin Schulz. Práve pre túto novinku mali pritom eurovoľby slogan: Tentoraz je to iné. Bolo?
Európska únia je nedemokratická. Riadia ju ľudia, ktorí neboli zvolení a ktorí sa nikomu nezodpovedajú. Tieto dva argumenty opakovane používajú euroskeptické strany po celej Európe. V poslednom čase dominovali aj titulkom v novinách, programom strán a rečiam politikov. S európskymi voľbami sa otázky legitimity a demokratického deficitu opäť dostali do popredia. Slogan Tentoraz je to iné to nedokázal veľmi vyvážiť.

Prečo?
Neprejavila sa skoro žiadna zmena v náladách spoločnosti v súvislosti s vnímaním Európy. Pocity ľudí k únii sa pohybujú od ľahostajnosti až po otvorené nepriateľstvo.

Nezmenili to teda ani kandidáti na predsedu Európskej komisie, ktorí boli šancou pre voličov vybrať si budúceho šéfa EK?
Päť kandidátov na predsedu eurokomisie v ostatných mesiacoch cestovalo po Európe, rozprávalo sa s jej obyvateľmi, poskytovalo rozhovory a debatovalo v televíziách. Záujem a znalosti o európskych voľbách však zostali medzi Európanmi na nízkej úrovni. Pozornosť hlasovanie pritiahlo len vtedy, keď sa do procesu zapojil nejaký národný politik s malým škandálom. Napríklad, keď bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi obvinil Schulza a Nemcov, že popierajú holokaust. Zdá sa, že pokus priblížiť úniu bližšie k ľuďom, pridať k tváram mená, aby voliči ovplyvnili nielen zloženie budúceho Európskeho parlamentu, ale tiež eurokomisie, mal veľmi malý vplyv. Vo väčšine krajín ľudia ani nevedia, kto sú Schulz, Juncker alebo Ska Kellerová (kandidátka európskych zelených, pozn. red.). Neuvedomujú si, akú rôznu úlohu zohrávajú Európska komisia, europarlament a Európska rada. A ako ich hlas môže ovplyvniť zloženie týchto rozličných inštitúcií.

Z akého dôvodu ľudia hlasujú v eurovoľbách?
Pre nemalú časť voličov hlasovanie nebolo o výbere budúceho šéfa EK alebo Európskeho parlamentu. Bolo to o voľbe. Za Európu alebo proti Európe. Týka sa to najmä krajín so silnými euroskeptickými subjektmi. Jediný, kto sa zapojil v Británii do debaty o EÚ, bola Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Akoby zvyšok krajiny jednoducho ignoroval eurovoľby. Počuli sme len niekoľko straníckych vyhlásení, nevideli žiadne európske transparenty. A voliči, ktorí nesledovali antieurópske slogany UKIP, mali len veľmi málo ďalších informácií.

Bolo to iné?

"Aký dosah mali kandidáti na šéfa eurokomisie na informovanosť voličov a ich vnímanie volieb, môže byť v jednotlivých krajinách rôzne. Celkovo to však vyzerá ako zlyhanie,“ uviedol pre Pravdu Frank Häge, expert na európsku politiku z univerzity v írskom Limericku. "Na jednej strane sa na tom mohol podieľať relatívny nezáujem médií. Lenže to sa aspoň do istej miery týka aj strán v jednotlivých štátoch. Váhali s tým, aby vytvorili skutočne širokú európsku platformu, na základe ktorej by priamo viedli kampaň,“ uviedol odborník.

Häge pripomenul, že v Írsku nevidel jediný bilbord alebo plagát, na ktorom by boli kandidáti na predsedu EK. "V krátkosti sa dá povedať, že nominovať lídrov na šéfa eurokomisie je teoreticky dobrá myšlienka. Keď ju však neuvedú priamo do praxe národné strany, tak tento nápad zlyhá,“ myslí si expert.

"Prídavok vo forme výberu predsedu EK nemal žiadny zásadnejší vplyv na voľby v Lotyšsku,“ uviedla pre Pravdu aj Diana Potjomkinová z Lotyšského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "V národnej kampani stále dominujú domáce problémy. Pomerne často nemajú strany ani jasné postoje k veciam týkajúcim sa Európskej únie ako celku. A eurovoľby ľudia neraz vnímajú len ako hlasovanie druhého rádu a príležitosť vystaviť vysvedčenie momentálnym vládnucim elitám,“ povedala Potjomkinová. Carolin Rügerová z univerzity vo Würzburgu si však myslí, že nápad predstaviť kandidátov na predsedu EK má predsa len niečo do seba.

"Kto očakával elektrizujúcu kampaň v americkom štýle, musel byť sklamaný. Nie je to však prekvapenie. Ako Lisabonská zmluva funguje v praxi je skôr evolúcia, nie revolúcia. Vyžaduje si to čas. Počkajme si na voľby v roku 2019, aby sme videli, ako zaberie nápad s top kandidátmi,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na EÚ Rügerová.

Možno si však nebudeme musieť počkať tak dlho. Juncker, Schulz, ale i ďalší viedli kampaň ako kandidáti na šéfa eurokomisie. Európski lídri však stále môžu vybrať niekoho iného. Napríklad aj s odvolaním sa na nízku účasť. Ak by však neodobrili víťaza volieb, úplne by popreli motto volieb: Tentoraz je to iné. Malo by to následky aj do budúcnosti. Napriek tomu sa nedá vylúčiť, že k tomu dôjde. Maďarský premiér Viktor Orbán už povedal, že nepodporí Jnckera. Vyhlásil to napriek tomu, že luxemburský expremiér vedie európskych ľudovcov. K nim patrí aj Orbánov Fidesz.

Problém môže nastať aj v prípade Británie. Premiér tejto krajiny David Cameron nie je členom ani ľudovcov, ani socialistov, teda dvoch najväčších európskych politických skupín. Britský predseda vlády sa vraj už vyjadril, že mu nevyhovuje ani Juncker, ani Schulz.

Pohľad na voľby do Európskeho parlamentu vo vybraných štátoch

  • Poslanci z veľkých a malých štátov

    Najväčšie zastúpenie spomedzi 28 členských krajín EÚ má Nemecko – v 751-člennom Európskom parlamente mu prináleží 96 mandátov. Viac ako 50 má ešte päť štátov: Francúzsko (74), Británia a Taliansko (zhodne 73), Španielsko (54), Poľsko (51). Najmenší počet mandátov (6) sa vzťahuje na štyri krajiny: Cyprus, Estónsko, Luxembursko a Maltu. (Slovensko, ktoré má 13 europoslancov, je na rovnakej početnej úrovni ako Dánsko a Fínsko.)

  • Uniklo vládnucim stranám víťazstvo?

    V Česku sa zrejme umiestnila na prvom mieste opozičná strana TOP 09, ktorú vedie niekdajší neúspešný prezidentský uchádzač Karel Schwarzenberg (v eurovoľbách nekandidoval). Vyplýva to z povolebného prieskumu serveru iDNES. Ak sa odhad potvrdí oficiálne, dve najsilnejšie koaličné strany percentuálne zostanú za TOP¤09, ktorá podľa ankety získala 18 percent hlasov; sociálna demokracia by mala mať 17 percent a hnutie ANO 15,5 percenta. Pri prepočte hlasov na mandáty by však víťaz a druhý v poradí mali zhodne obsadiť po päť kresiel. ANO by ich malo mať štyri. Zastúpení v europarlamente budú podľa iDNES ešte komunisti (11 %, tri mandáty) a ľudovci a občianski demokrati, ktorí dosiahli rovnaký volebný zisk (9,5 %, čiže zhodne po dva mandáty). Volebná účasť bola nízka, hlasovala menej ako pätina oprávnených voličov.

  • Zrkadlo nespokojnosti s úspornými opatreniami

    Odhady boli známe aj v Írsku (v celej EÚ sa čakalo na oznámenie oficiálnych výsledkov po zatvorení volebných miestností vo všetkých štátoch; Taliansko ako posledné ukončilo hlasovanie včera o 23. hodine). V Írsku sa ukazuje, že voliči prejavili nespokojnosť s uťahovaním opaskov, čiže krokmi, ktoré vláda presadila v boji proti ekonomickej kríze. Dve koaličné strany utrpeli citeľné straty v porovnaní s voľbami do národného parlamentu v roku 2011. Jedna spadla z 36 na 24 percent a druhá z 19 na 6 percent. Vyplýva to z povolebného prieskumu, ktorý zverejnila stanica RTE. Volebná účasť bola solídna, pravdepodobne okolo 50 percent.

  • Volebná repríza na Jadrane.

    V Chorvátsku sa konali voľby znovu iba rok od minulého hlasovania. Občania vyberali historicky prvýkrát europoslancov v apríli 2013, pretože o dva mesiace sa ich krajina stala členom Európskej únie. Teraz rozdeľovali mandáty politickým stranám opäť, keďže voľby boli vo všetkých štátoch európskej dvadsaťosmičky. Zaujímavý bude údaj o počte hlasujúcich, lebo pred rokom dosiahla volebná účasť len necelých 21 percent, čo znamenalo najslabší záujem o voľby v dejinách moderného Chorvátska.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #eurovoľby