V prvých eurovoľbách v roku 2004 bola účasť 16,96 percenta a prišlo voliť vyše 714-tisíc voličov. V roku 2009 sa zdvihla na 19,64 percenta, čo bolo vyše 853-tisíc ľudí. Najnovšie čísla účasti podľa prepočtov Pravdy by mali byť niečo vyše 570-tisíc ľudí. Oficiálne čísla zverejnila Ústredná volebná komisia až po našej uzávierke hodinu pred polnocou.
Na porovnanie, oveľa lepšie na tom nie je ani účasť v župných voľbách. Vlani na jeseň sa na nich zúčastnilo 20 percent ľudí. Oveľa lepšie sú na tom s účasťou napríklad prezidentské voľby. V druhom kole volieb hlavy štátu v marci účasť predstavovala 50,5 percenta. V posledných parlamentných voľbách v roku 2012 prišlo k urnám takmer 60 percent voličov.
Prečo sú však eurovoľby na okraji záujmu? Odpovedí sa ponúka hneď niekoľko. Často sa spomína únava z volieb. Od jesene išlo už o piate hlasovanie. Politici počas kampane nevedeli nájsť odpoveď na „paradox“, že EÚ sme na Slovensku naklonení, deje sa to však bez záujmu voliť.
Zisky strán v eurovoľbách 2014
Smer – 24 %
KDH – 13,2 %
SDKÚ – 7,7 %
OĽaNO – 7,4 %
Nova, KDS, OKS – 6,8 %
SaS – 6,6 %
SMK – 6,5 %
Most – Híd – 5,8 %
Pozn. Ide o neoficiálne výsledky.
„Nikto nevie mobilizovať voličov,“ povedala včera europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová zo Smeru. Myslí si, že by mohla prospieť zmena volebného zákona. „Veľakrát som sa stretla na mítingoch s názormi ľudí, že by chceli krúžkovať mňa a Eduarda Kukana. Veľa ľudí zrejme kvôli tomu nešlo voliť, lebo si takto nemohli vyskladať svoj tím. Museli si zobrať jeden stranícky lístok a museli voliť ako do Národnej rady,“ povedala europoslankyňa. Podľa nej strany musia dať na Slovensku európskym témam viac priestoru a do diskusií v médiách posielať svojich zástupcov v europarlamente.
Medzi ďalšie dôvody možno zaradiť aj to, že europarlament nemá v očiach verejnosti dobrý zvuk. Ľudia vnímajú najmä jeho výhody, keď sa europoslancom uhrádzajú náklady na cestovné, asistentov či kancelárie, ako aj dobrý plat, ktorý je v čistom 6 200 eur. „Pokiaľ tieto voľby budú vnímané ako voľby jednotlivcov, ktorým doprajeme vyšší príjem a dôchodok, tak účasť bude vždy taká nízka, lebo neprajnosť zohráva veľkú úlohu,“ povedal politický analytik Ján Baránek.
Sociológ Pavel Haulík vníma príčiny nízkej účasti ako kombináciu benefitov pre poslancov v kombinácii s tým, že ľudia nevidia ich výkon. Haulík si myslí, že strany musia zmeniť svoj prístup. „Strany sa zaujímajú, ako môžu predať čísla, ktoré v eurovoľbách získajú. Hoci pri 13-percentnej účasti je každý prieskum, ktorý sa urobí štandardnou metodológiou, reprezentatívnejším obrazom názorov ľudí ako samotné voľby,“ dodal Haulík.
Zala: Je to ruleta
Europoslanec Boris Zala zo Smeru hovorí, že pri slabej účasti sú výkyvy pri zisku strán absolútne náhodné.
Prekvapila vás taká nízka volebná účasť?
Prekvapila. Myslím si, že pred nami sú tri výzvy. Prvá je pre politické strany, aby z európskych tém urobili každodenné témy našej slovenskej politiky. Druhá výzva je pre médiá, aby nerobili propagáciu eurovolieb týždeň pred nimi, kde to všetci pochopia len ako propagáciu a nie ako reálne témy, ktoré by mali byť prediskutovávané celých päť rokov. A to nejde len o Európsky parlament, ale o všetky európske témy. Samozrejme, je to výzva aj pre samotných občanov, ktorým sa zatiaľ nedostalo pod kožu, že politika EÚ im určuje život možno viac ako politika Národnej rady.
Čo si myslieť o legitimite slovenských europoslancov, keď ich volilo menej ako 13 percent ľudí?
Legitimita sa neodvodzuje od percenta účasti. Koľko voličov prišlo, toľko rozhodlo. Keby sme však mali povinné voľby, bola by to iná poloha. Legitimita je daná tými, ktorí sa zúčastnili.
Smer stratil jeden poslanecký mandát. Ako to vyhodnocujete?
Pri takej nízkej účasti sú výkyvy absolútne náhodnou otázkou. To je ruleta. Pri takej nízkej účasti dokonca môžu rozhodovať rôzne regionálne anomálie. Stačí, že v nejakom regióne sa zmobilizuje viac voličov a mení to okamžite výsledky volieb.
(su)
Záborská: Kampaň nestačila
Ľudia podľa europoslankyne Anny Záborskej z KDH nestíhajú sledovať dianie v únii.
Ako si vysvetľujete nezáujem ľudí o eurovoľby?
Jednak nedostatočnou informovanosťou. Ľudia tiež nestíhajú sledovať procesy, ktoré sa dejú v EÚ, aj keď posledné dva roky sa politici snažili viac prenikať na verejnosť a dávať informácie. Nestačila ani kampaň. Keď ju porovnáme s prezidentskou kampaňou, diskusie boli formálne. Veľmi ma mrzelo, že ešte v deň volieb zazneli v niektorých médiách informácie o príjmoch poslancov.
Mohlo to demotivovať ľudí?
Myslím si, že mohlo. Nehovoriac o tom, že tam bol ilustrovaný príbeh českého europoslanca Ransdorfa, ktorý prišiel údajne večer do roboty a zapísal sa. Pritom to nie je pravda. Bol v parlamente od rána, ale bol na konferencii, kde sa nezapisovalo. Keď sa to všetko nabalí, je to na Slovensku jeden veľký politologický a stranícky problém.
Budú strany robiť niečo inak najbližších päť rokov?
Za posledných päť rokov som mala v kalendári viac ako 200 stretnutí na Slovensku. Samozrejme, pri väčšine stretnutí neboli médiá, tak to neodznelo, ale medzi ľuďmi som bola. Ak som dva a pol dňa doma na Slovensku, viac stretnutí sa nedá urobiť. Slovenské politické strany sa musia viacej stotožniť s politikou EÚ. Musia o nej viac hovoriť a prostredníctvom svojich aktivít prezentovať poslancov, ktorí ich zastupujú v EÚ.
(su)