Na eurovoľbách sa zúčastnilo len 13,05 percenta oprávnených voličov. Rovnako ako vo voľbách v rokoch 2004 a 2009 aj tentoraz bola najnižšia účasť zo všetkých členských štátov EÚ práve na Slovensku.
„Súhlasím, že pri takom nízkom počte trinástich (europoslancov) za Slovensko môžu byť volené priamo osobnosti,“ vyhlásil v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík.
Podobný názor má aj europoslankyňa za Smer Monika Flašíková Beňová. „Teraz možno využiť priestor na to, aby sme začali diskutovať o zmene volebného systému pre voľby do Európskeho parlamentu. Mali by sme dať ľuďom šancu, aby (europoslancov) vyberali podobným spôsobom, ako vyberajú v komunálnych voľbách,“ povedala Beňová v debate so Sulíkom.
Návrh nového volebného zákona, ktorý má zjednotiť pravidlá pre viacero volieb a ktorý je na programe prebiehajúcej schôdze parlamentu, so zmenou spôsobu voľby europoslancov zatiaľ nepočíta. Voliči by podľa predlohy zákona ďalej mali v európskych voľbách voliť strany.
Priamo volení sú okrem starostov tiež napríklad prezident alebo predsedovia krajov. V eurovoľbách, podobne ako v parlamentných voľbách, volíme konkrétnu stranu, poradie na kandidátnej listine môžu voliči zamiešať prostredníctvom preferenčných hlasov. Týmto spôsobom bol počas víkendových volieb zvolený poslanec Richard Sulík, Branislav Škripek (OľaNO) či József Nagy (Most-Híd).