Najväčšie zemetrasenie pravdepodobne zažilo Francúzsko, kde zvíťazil krajne pravicový Národný front na čele s Marine Le Penovou. Výhru však zaznamenal aj euroskeptický britský UKIP, v Dánsku zase pravicoví populisti v podobe Dánskej ľudovej strany. Grécke eurovoľby ovládla radikálne ľavicová SYRIZA. Zisky si pripísala krajná pravica aj v Rakúsku. V Holandsku však, naopak, stratila.
"Európa sklamala,“ vyhlásil v reakcii na víťazstvo Národného frontu francúzsky premiér Manuel Valls. "Európa musí opäť dávať nádej. Potrebujeme silnejšiu Európu, ktorá je solidárnejšia a spravodlivejšia,“ uviedol Valls v televíznom prejave.
"Otázkou je, či je to začiatok nejakého trendu,“ povedal pre Pravdu Vladimir Bartovic, šéf Inštitútu pre európsku politiku – Europeum. "Alebo či je to najmä výsledok toho, že posledné volebné obdobie Európskeho parlamentu kopírovalo päť rokov krízy.“
Bartovic pokladá nárast sily euroskeptikov za prirodzenú odpoveď na drastické ekonomické opatrenia či rast nezamestnanosti. "Podľa prieskumov verejnej mienky si veľa ľudí tento stav do značnej miery stotožňuje s Európskou úniou,“ pripomenul odborník na EÚ.
Napriek nárastu sily radikálov si tradičné strany stále udržali väčšinu. Nový europarlament bude mať 751 členov. Ľudovci a socialisti v ňom obsadia asi 403 kresiel.
Dobrým meradlom euroskeptických nálad počas krízy je však práve francúzsky Národný front. Za päť rokov svoj zisk v eurovoľbách vytiahol zo 6,34 percenta a víťazstvo v podobe takmer 25 percent hlasov. Heslo lepenovcov bolo: Áno Francúzsku, nie Bruselu.
"Suverénni voliči povedali, že si chcú v budúcnosti vziať vládu späť. Nechcú, aby ich riadili zo zahraničia na základe zákonov, ktoré si nevybrali a za ktoré nevolili,“ vyhlásila Marine Le Penová v povolebnom prejave.
Po zarátaní zástupcov všetkých radikálnejších pravicových a ľavicových strán by mohlo byť v budúcom europarlamente okolo 180 takýchto poslancov. Hoci ide o nárast asi o deväťdesiat zástupcov oproti súčasnému EP, radikáli, euroskeptici a extrémisti v žiadnom prípade nepredstavujú jednotnú silu. Pri niektorých stranách je dokonca sporné, či sú skutočným problémom, alebo skôr prirodzenou opozíciou k dominujúcim stredopravicovým a stredoľavicovým subjektom.
"Ľudia majú, samozrejmé, plné právo byť euroskeptickí,“ povedala pre Pravdu aj Diana Potjomkinová z Lotyšského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Na druhej strane mám obavy z nárastu podobných aktivít, najmä ak sa pozrieme na trendy vo Francúzsku a v Británii. Tieto sily sa pravdepodobne nebudú správať konštruktívne a môžu znemožniť niektoré politické procesy. EÚ však práve teraz, ako azda nikdy predtým, potrebuje dialóg a vyargumentovanú kritiku. Nie kritiku postavenú na radikalizme a netolerancii,“ myslí si Potjomkinová.
Podľa experta na európsku politiku Simona Usherwooda z univerzity v Surrey europarlament dáva rôznym extrémistom platformu, aby boli viditeľní. "Získali vlastné javisko, aby kritizovali EÚ, a nielen to. Nemali by sme podceňovať ich možný dosah,“ uviedol Usherwood.
Na druhej starne odborník pripomína, že radikáli vôbec nie sú jednotní. Nie je ani isté, či sa im podarí zostaviť politickú frakciu v europarlamente. Nato je potrebných minimálne 28 poslancov, z aspoň siedmich členských krajín.
Doteraz mali euroskeptici v EP skupinu Európy slobody a demokracie. V nej však napríklad nebol Národný front, lebo Le Penová má iné predstavy. Môže sa ukázať, že najmä krajná pravica nie je schopná spolupracovať.
"Protestné hlasy si v týchto voľbách zaznamenali úspechy. Vychádzajú však z iných ideológií a záujmov. Spolupracovať budú len neľahko,“ myslí si Usherwood.
Pravicových extrémistov najviac spájajú otázky imigrácie, ale časť je tiež za oveľa väčšie zásahy štátu do ekonomiky. Krajná pravica sa v tom neraz v názoroch stretáva s krajnou ľavicou. Jej predstavitelia však menej často hovoria o zrušení únie. Skôr tvrdia, že sa má EÚ zmeniť, lebo ju vraj ovládajú iba záujmy bohatých a kritizujú zahraničný kapitál.
"Stredové strany budú mať na úkor euroskeptikov menej jasnú väčšinu v europarlamente, ale stále budú diktovať, ako majú vyzerať politické procesy. Nástup extrémistov môže znamenať, že socialisti a ľudovci budú musieť ešte užšie spolupracovať,“ predpokladá expert na Európu Hylke Dijkstra z Maastrichtskej univerzity.
V skutočnosti je však projekt EÚ stále postavený tak, že európske dianie ovplyvňujú aj politiky v jednotlivých štátov. Na to upozorňuje Dijkstra,
"Víťazstvá UKIP v Británii a Národného frontu vo Francúzsku môžu mať vážne následky pre obe krajiny,“ povedal odborník. "V Británii sa konajú na budúci rok voľby. Keď v nich UKIP zaboduje, môže to znamenať, že konzervatívci budú ešte viac protieurópski. Vo Francúzsku sú prezidentské voľby v roku 2017. Marine Le Penová sa v nich však môže dostať aspoň do druhého kola,“ uviedol Dijkstra.
Okrem euroskeptikov šokovala Európu aj veľmi nízka účasť v niektorých krajinách. Na chvoste sa ocitlo Slovensko s 13,05 percenta. Aj to vyvoláva otázky o legitimite volebného procesu v EÚ, čo je opäť voda na mlyn extrémistom.