Viac ako štvrtina voličov podporila extrémistov z Národného frontu. „Je to prehra pre celú krajinu. Prvýkrát v dejinách Francúzska volili ľudia tak, že na prvé miesto sa dostala xenofóbna, rasistická a populistická krajne pravicová strana,“ napísal komentátor François Sergent v novinách Libération.
Marine Le Penová, líderka Národného frontu, zhodnotila výsledok ako prejav nespokojnosti mnohých voličov s fungovaním Európskej únie. „Suverénny ľud sa jasne a hlasno vyjadril. Povedal, že chce znovu získať vládnutie nad vlastnou budúcnosťou. Nechce byť riadený zákonmi, ktoré si nikdy nevybral,“ zdôraznila podľa agentúry Bloomberg, keď kritizovala schvaľovanie európskej legislatívy.
Viac ako varovanie
Francúzski extrémisti mali dosiaľ v Európskom parlamente len tri mandáty, teraz ich počet stúpne osemnásobne. „Je to viac ako varovanie, znamená to zemetrasenie,“ upozornil podľa agentúry AFP ľavicový minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Socialisti prepadli, tretí v poradí získali len 14 percent hlasov. Konzervatívne Združenie pre ľudové hnutie, hlavná opozičná sila v národnom parlamente, tiež nemôže jasať, lebo iba tesne prekročili úroveň 20 percent.
Denník Le Figaro nepriamo označil za symbol celoštátneho sklamania dvoch najsilnejších strán v národnom parlamente výsledky eurovolieb v malej obci Brachay. Socialisti a konzervatívci tam nezískali ani jeden hlas. Naopak, darilo sa kandidátovi Národného frontu. „Floriana Philippota podporilo takmer 85 percent voličov,“ upozornil denník.
Hlasovanie potvrdilo zistenia z predvolebných prieskumov, ktoré predpovedali víťazstvo Národného frontu. Vo Francúzsku sa nesplnila nádej ako v Holandsku, kde ankety favorizovali na výhru stranu radikála Geerta Wildersa, ale po sčítaní hlasov sa umiestnila až na štvrtom mieste. „Je to výbuch sopky,“ komentoval podľa novín Le Monde úspech krajnej pravice predák Ľavicového frontu Jean-Luc Mélenchon.
Výbušný koktail
Existuje viacero dôvodov víťazstva extrémistickej strany. Vysvetlenie spočíva v sociálnych, ekonomických a politických súvislostiach, tvrdí Yves-Marie Cann, analytik z ústavu CSA, ktorý sa zaoberá verejnou mienkou. „Ľudia cítia nedostatočnú dôveru k výkonnej moci, ktorá neukazuje viditeľné výsledky svojej činnosti. Odzrkadľuje sa to na rekordnej neobľúbenosti prezidenta Françoisa Hollanda. Pokiaľ ide o Združenie pre ľudové hnutie, nevie stelesňovať opozíciu. Nezamestnanosť neklesá. Voliči očakávajú lepšiu kúpyschopnosť. Toto všetko vytvára výbušný koktail,“ poznamenal Cann pre Le Figaro.
Le Penová sa dostala na čelo strany v roku 2011. Dala najavo, že ju chce priblížiť väčšiemu počtu voličov. Vyhýba sa rasistickým prejavom vrátane protižidovských výrokov, ako to robieval jej otec Jean-Marie Le Pen, ktorý viedol štyridsať rokov Národný front od jeho založenia. Sústreďuje sa viac na sociálne a ekonomické témy, na otcovom euroskepticizme a odpore k prisťahovalectvu však nič nezmenila.
Le Penová v druhom kole?
Zakladateľ Národného frontu po oznámení výsledkov volieb vyhlásil, že vláda bola prísne potrestaná. „Premiér Manuel Valls by mal odstúpiť, (národný) parlament treba rozpustiť,“ citovala stanica RTL Le Pena, ktorý si želá vypísanie predčasných volieb. Jeho dcéra sa nepriamo vyslovila podobne.
Socialistická väčšina v poslaneckých kreslách im, samozrejme, nevyjde v ústrety, lebo dobre vie, že keby prikývla, pri svojej nízkej popularite by vo voľbách zaznamenala prepadák.
Národný front zastúpený Le Penovou má nádej ocitnúť sa v centre pozornosti aj v prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia na jar 2017. Citovaný sociológ Cann sa o nej nazdáva, že bude mať reálnu šancu stať sa hlavnou vyzývateľkou Hollanda, ak sa ten rozhodne obhajovať funkciu. Cann pre stanicu BFMTV povedal, že v prípade pokračujúceho nedostatku dôvery voličov v ľavicu a v konzervatívcov by Le Penová mohla postúpiť do druhého kola.
Národný front a jeho volebný program
- Politickú stranu, ktorá sa zaraďuje k extrémnej pravici, založil v októbri 1972 Jean-Marie Le Pen, keď zjednotil viaceré nacionalistické prúdy vo Francúzsku.
- Približne prvých desať rokov pôsobenia na politickej scéne mala zanedbateľný význam. Dariť sa jej začalo regionálnych voľbách v marci 1983. V júni 1984 získala takmer 11 percent hlasov, takže obsadila 10 kresiel v Európskom parlamente. Po zmene volebného systému sa na jar 1986 dostala do dolnej komory francúzskeho parlamentu, keď podpora zhruba 10 percent voličov znamenala zisk 35 mandátov.
- Le Pen sa postaral o šok, keď v máji 2002 v prvom kole prezidentských volieb predstihol socialistu Lionela Jospina o 0,7 percenta a postúpil do rozhodujúceho duelu. Mobilizácia voličov viedla k tomu, že sa priklonili ku kandidátovi štandardnej pravice. Jacques Chirac získal v druhom kole viac ako 82 percent hlasov. Le Pen mal necelých 18 percent. V januári 2011 sa vo veku 82 rokov vzdal funkcie šéfa, nahradila ho dcéra Marine.
- Národný front sa stavia proti prisťahovalectvu, zvlášť to platí o imigrantoch z moslimských krajín. Požaduje zastavenie výstavby mešít. „Áno Francúzsku, nie Bruselu,“ znel jeho slogan pred voľbami do Európskeho parlamentu. V menovej oblasti chce nahradiť euro návratom k francúzskemu franku. Presadzuje obnovenie hraničných kontrol.