Juncker verzus Schulz. Alebo bude šéfom niekto iný?

Tentoraz je to iné. Alebo to bolo rovnaké? Slogan, že eurovoľby sú odlišné, lebo hlasujúci mohli zasiahnuť do budúceho výberu šéfa Európskej komisie (EK), možno stratí na aktuálnosti.

27.05.2014 20:00
Schulz, Juncker Foto: ,
Najvážnejší kandidáti na budúceho šéfa Európskej komisie počas jednej z predvolebných televíznych debát. Vľavo socialista Martin Schulz, vpravo ľudovec Jean-Claude Juncker.
debata (6)

Hlasovanie vyhrali ľudovci na čele so svojím kandidátom luxemburským expremiérom Jeanom-Claudom Junckerom. Pomerne tesne v závese skončili socialisti vedení predsedom europarlamentu Nemcom Martinom Schulzom. Pravica získala v 751-člennom parlamente 213 kresiel, ľavica 190.

Šéfa komisie však vyberá Európska rada, ktorú tvoria lídri členských krajín. Potom ho musí schváliť Európsky parlament nadpolovičnou väčšinou, to je minimálne 376 hlasov. Podľa Lisabonskej zmluvy Európska rada má brať do úvahy výsledky volieb do europarlamentu. Stále sa však môže stať, že lídri rozhodnú inak, napriek hlasovaniu voličov. Tak, že vyberú nástupcu Josého Manuela Barrossa za zatvorenými dverami. Tak ako to bolo vždy v minulosti.

Európska rada sa v utorok večer zišla v Bruseli na prvom kole neformálnych rokovaní, Slovensko zastupoval premiér Robert Fico. Podpredseda komisie Maroš Šefčovič a líder kandidátky vládnuceho Smeru v eurovoľbách pre Pravdu v pondelok uviedol, že prvú šancu na získanie väčšiny v europarlamete by mal dostať Juncker. Ľudovci na Slovensku získali vo voľbách šesť kresiel, socialisti štyri.

Dôležité víťazstvo Juncker včera zaznamenal, keď jeho šancu na sformovanie väčšiny včera podporila Konferencia predsedov Európskeho parlamentu. No napriek výhre pravice nemá luxemburský expremiér nič isté. Stredopravé stany stratili viac ako 50 kresiel oproti roku 2009. Socialisti, naopak, pár poslancov získali. Junckera už odmietol maďarský premiér Viktor Orbán, hoci ten patrí k ľudovcom. Naopak, Luxemburčana podporil rakúsky sociálnodemokra­tický kancelár Werner Faymann.

"Vôľa voličov je jasná a mali by sme ju brať do úvahy,“ povedal Faymann pre rakúske médiá. Zároveň sa vyslovil za to, aby Schulz hral na európskej scéne dôležitú úlohu.

"Straty ľudovcov vo voľbách sú však dôvodom na to, aby Schulz a európski socialisti testovali Junckerovu schopnosť dosiahnuť na najvyšší politický post v EÚ,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Aline Sierpová z Maastrichtskej univerzity. "Schulz však potrebuje podporu ešte aspoň jednej väčšej európskej strany, aby si robil nároky na šéfa eurokomisie,“ pripomenula expertka.

Schulz však podľa informácií Pravdy podporí Junckerov prvý pokus na sformovanie väčšiny. Ak by sa mu to však nepodarilo, bude žiadať šancu pre seba. Nemecká kancelárka Angela Merkelová však potvrdila, že ide do rokovaní o predsedovi EK s tým, že navrhuje Junckera. Podľa pozorovateľov je to však skôr podmienečná podpora.

Veľa bude určite závisieť od postoja Británie. Predseda vlády David Cameron už telefonoval šiestim európskym lídrom s tým, že EÚ nemôže fungovať ako doteraz. Cameronovi konzervatívci v eurovoľbách skončili až tretí. Zvíťazili euroskeptici z UKIP, druhí boli labouristi.

Britský premiér odmieta Junckera i Schulza ako príliš eurofederalis­tických. V kuloároch sa tak objavujú mená ako fínsky premiér Jyrki Katainen, írsky predseda vlády Enda Kenny či ich poľský kolega Donald Tusk.

Nervózny z volebnej porážky prišiel do Bruselu aj francúzsky socialistický prezident Françoise Hollande. V jeho krajine vyhral krajne pravicový Národný front. Socialisti skončili až tretí za konzervatívcami. Hollande teraz hovorí o potrebe zjednodušenia EÚ, ale zároveň od nej žiada viac hospodárskeho rastu, boj s nezamestnanosťou a investície.

Celé obsadzovanie postov v EÚ sa tak môže, podobne, ako to bolo v minulosti, zmeniť na klasický princíp čo za to. Politici budú hľadať možnosti, ako presadiť svojich národných kandidátov a získať podporu pre vlastné návrhy. Nejde len o šéfa eurokomisie. V hre sú aj posty predsedu Európskej rady a šéfky európskej diplomacie.

"Dá sa povedať, že lídri môžu zvážiť situáciu a rozhodnúť sa, že budú ignorovať výsledky volieb a jednoducho navrhnú niekoho iného za predsedu EK. O kandidátoch sa však viedla pomerne výrazná verejná debata. Podľa mňa by nebolo múdre ignorovať ju,“ myslí si odborník na Európu Roman Gerodimos z univerzity v Bournemouthe. "Očakávam preto, že Juncker, pravdepodobne aj Schulz a azda aj kandidát liberálov Guy Verhofstadt budú hrať nejakú dôležitú úlohu v európskych inštitúciách.“

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Jean-Claude Juncker #eurovoľby #Martin Schulz