Lídri Európskej únie sa stretli na prvom rokovaní v utorok večer. Venovali sa najmä riešeniu toho, kto nahradí José-Manuela Barrosa na čele Európskej komisie (EK). Hlavným kandidátom je stále luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker, ktorý doviedol ľudovcov k víťazstvu v eurovoľbách.
Nového šéfa eurokomisie vyberá Európska rada, ktorá má podľa Lisabonskej zmluvy brať do úvahy výsledky hlasovania do EP. Kandidát musí potom získať väčšinu v Európskom parlamente, teda minimálne 376 hlasov.
Hoci Juncker vyhral, ozývajú sa hlasy, že to nemôže znamenať automatickú nomináciou na predsedu Európskej komisie. Luxemburského expremiéra odmieta Británia, Maďarsko, o výbere top kandidáta má pochybnosti Švédsko.
"Čo sa týka tvorenia nových orgánov únie, je zrejmé, že musí dôjsť ku konzultáciám medzi Európskym parlamentom a Európskou radou. Týka sa to pozície šéfa Európskej komisie, ale aj predsedu Európskej rady,“ povedal na tlačovke pre slovenských novinárov v Bruseli slovenský premiér Robert Fico.
Predseda vlády uviedol, že osoby na spomenutých postoch, teda Barroso a Herman Van Rompuy, dokázali spolupracovať v prospech celej Európskej únie. "Nie je preto možné úplne oddeliť voľbu šéfa Európskej komisie od predsedu Európskej rady. Treba v tom hľadať určitú rovnováhu,“ myslí si Fico.
Znamená to, že jednej post pôjde ľudovcom a ďalší získajú socialisti, ktorí skončili v eurovoľbách na druhom mieste?
"Najvyšší predstaviteľ Európskej rady sa konštituuje inak ako šéf eurokomisie. Vôbec sme nehovorili, ako by sa pozície mali deliť. Že by mal niekto získať post predsedu EK za EPP a niekto zo socialistov Európsku radu,“ vyhlásil Fico.
Podľa slovenského premiéra sa zdá, že väčšina v EP na odobrenie kandidáta na predsedu eurokomisie existuje. "Súčasne však musí byť vytvorená kvalifikovanú väčšina pre šéfa EK v Európskej rade. V nej sa mi, naopak, javí, že sú v nej isté menšiny, ktoré majú iný názor. Bude to náročný a komplikovaný proces,“ uviedol Fico.
Dve najväčšie politické skupiny, teda ľudovci a socialisti, spoločne skutočne disponujú v europarlamente väčšinou. Ľavica pritom neodmieta, aby Juncker dostal prvú šancu pokúsiť sa nájsť pre seba podporu. Rokovanie s europarlamentom však bude momentálne oficiálne viesť Van Rompuy.
Junckerova podpora je tak trocha nejasná. Pred voľbami viac ráz tvrdil, že ak ľudovci hlasovanie vyhrajú, post šéfa EK mu sľúbila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá to však v Bruseli na summite lídrov jasne nezopakovala.
"Patrím k ľudovcom. Nominovali sme Jeana-Clauda Junckera,“ povedala Merkelová na tlačovke. "Celú agendu môže zaviesť do praxe on, alebo tiež mnohí iní. Stále však musím rešpektovať zmluvu,“ uviedla kancelárka.
Z jej slov si je možné vybrať úplne všetko. Aj podporu, aj nepodporu Junckera. Podľa experta na európsku politiku Roderika Parkesa výsledok summitu nevyzerá pre luxemburského expremiéra úplne najlepšie. "Možno to však nie je až také zlé. Merkelová nebola proti konceptu top kandidátov na šéfa eurokomisie, do istej miery je spojená s touto myšlienkou. Možno zistíme, že sa už zaviazala k nejakým dohodám s Francúzmi či ďalšími partnermi. Keď to bude Juncker, tak oni dostanú niečo iné,“ povedal pre Pravdu odborník z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
"Jeden z problémov, ktorý vnímam s Junckerovou nomináciou, je, že ďalší najdôležitejší post by patril socialistom. A ľavicu na čele Európskej rady a prípadne aj v úrade šéfa diplomacie EÚ by zase ťažko akceptovali ľudovci,“ pripomenul pre Pravdu Jost-Henrik Morgenstern z univerzity v Loughboroughu. "Juncker má stále najväčšiu šancu získať kreslo predsedu eurokomisie. V nasledujúcich týždňoch však očakávam mnoho rôznych dohôd,“ tvrdí odborník na Európu.
Nacionalisti skladajú frakciu
Európske nacionalistické a krajne pravicové strany posilnené eurovoľbami sa snažia vytvoriť parlamentný klub. Šéfka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová spolu so zástupcami ďalších štyroch strán v europarlamente oznámila zámer založiť do ustanovujúcej schôdze Európskeho parlamentu spoločnú frakciu. „Sme si celkom istí, že skupinu založíme. Máme päť krajín zo siedmich, môžeme byť veľmi optimistickí,“ vyhlásila Le Penová. Vedľa nej sedeli Geert Wilders z holandskej Strany za slobodu a predstavitelia rakúskej Slobodnej strany, talianskej Ligy Severu a belgického Flámskeho záujmu. Na vznik frakcie stačí v europarlamente 25 poslancov, ale najmenej zo siedmich krajín. Už teraz má pätica strán takmer štyridsať členov. Le Penová však odmietla odpovedať na otázku, s kým ďalším je v kontakte, podobné rozhovory si podľa nej vyžadujú diskrétnosť. (čtk)