„Vstupujeme do veľmi zložitého obdobia, voľby do Európskeho parlamentu asi vygenerujú úplne novú štruktúru Európskeho parlamentu,“ povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Dianie v Európe ovplyvní aj odchod Veľkej Británie, ktorý podľa Mika bude mať vplyv aj na správanie sa voličov vo voľbách do EP.
Brexit je podľa Márie Malovej, riaditeľky odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, jednou z tém, v ktorej sa štáty Európskej únie (EÚ) a EP dokázali spojiť.
Poslankyňa EP Anna Záborská pripomenula tému sociálneho rozmeru vnútorného trhu, ktorý zahŕňa pracovné podmienky alebo otázky sociálneho zabezpečenia: „Myslím si, že občania, hlavne v nových členských krajinách EÚ, očakávajú vyrovnávanie rozdielov, ktoré sú najmä medzi starými a novými krajinami.“
Europoslankyňa Monika Beňová poukázala na chýbajúce prepojenie medzi tým, o čom sa hovorí v európskych inštitúciách, s očakávaniami obyvateľov EÚ. „Myslím si, že toto bude potrebné uchopiť aj vo voľbách do EP, ktoré tu budú na budúci rok, aby sme ľuďom vysvetlili, že všetky veci, ktoré pripravujeme, budú mať presah do ich životov,“ povedala.
Jednou z tém predvolebnej kampane bude podľa nej aj téma migrácie, ktorú prinesú najmä antisystémové strany. Preto je dôležité, aby na to boli štandardné politické strany pripravené.
Robert Hajšel, riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, upozornil na hrozbu fragmentácie v EP v dôsledku veľkého počtu strán. „Potrebujeme, aby voľby dopadli konštruktívne, aby sa naozaj neoslabila pozícia tých rozhodujúcich strán, ktoré sa snažia o konsenzus a napredovanie v tomto smere a aby nedošlo k hroziacej fragmentácii, keď sa v EP vyskytne toľko rôznych strán, ktoré nebudú schopné vytvoriť normálne fungujúce frakcie,“ povedal.
V tejto situácii upozornil na nízku účasť Slovákov v predošlých voľbách do Európskeho parlamentu. Tie sú podľa neho pre slovenských voličov menej zaujímavé aj preto, že nemôžu kandidovať nezávislí kandidáti, ktorých popularita sa prejavila aj v nedávnych komunálnych voľbách. V rámci volebnej kampane využíva kancelária aj netradičné metódy s cieľom mobilizovať voličov, ako sociálne média a dokonca aj online platformu YouTube.
Miko uviedol tri kľúčové body v rámci mobilizácie voličov pred voľbami, kam patrí primerané pôsobenie na mladých voličov, demonštrácia toho, akým spôsobom projekty financované EÚ Slovensku pomohli, a oslovenie generácie tzv. frustrovaných voličov – ktorí sú sklamaní zo situácie po novembri 1989.
„Myslím si, že toto je segment spoločnosti, ktorý by sme mali v týchto voľbách výraznejšie osloviť, pretože tam je pomerne veľký potenciál voličov,“ povedal.
Iniciatívu by podľa Záborskej mali prevziať i slovenské politické strany a v rámci svojich aktivít voľby do EP viac propagovať. Malová spomenula projekt Slovensko diskutuje o EÚ, ktorý vznikol minulý rok z iniciatívy bývalého štátneho tajomníka Ivana Korčoka a pracovníkov MZVaEZ, ktorí pripravili podujatia a diskusie na rôznych miestach na Slovensku. V aktivitách plánujú pokračovať aj na budúci rok.
Veľa mladých ľudí má podľa Hajšela záujem ísť voliť, ale ich záujem je vlažný. „Na to, aby urobili rozhodujúci krok, musia cítiť nejakú hrozbu,“ povedal. Fenomén hrozby spomenul ako významný mobilizačný faktor pri voľbách, čo sa podľa neho prejavilo pri posledných voľbách do VÚC.
Beňová zdôraznila úlohu médií. „Médiá sú tí nositelia informácie, ktorá sa dokáže dostať naozaj úplne všade,“ povedala a vyzvala média k lepšej komunikácii a zodpovednejšiemu pokrývaniu aj vážnejších tém.
Diskusiu Nová EÚ v roku 2019: Odpovede na výzvy a riziká vývoja organizovala v piatok v Bratislave kancelária Európskeho parlamentu v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, Nadáciou Friedricha Eberta Stiftunga a portálom Euractiv.