Súdni sudcovia Ústavného súdu
Už viac než rok súdni občania varujú, že v polovici februára, keď sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu, hrozí, že sa Slovensko ocitne na prahu ústavnej krízy. V situácii, keď nebude mať kto rozsúdiť, či je zákon v medziach ústavy, či sa neporušujú ústavné práva občanov a či voľby, ktoré práve prebehli, neboli niekým alebo pre niekoho zmanipulované.
Môže sa to stať, ak sa nepodarí zvoliť zo 40 kandidátov 18 návrhov pre prezidenta, ktorý vymenuje deväť sudcov. Lenže poslanci, ktorí sa na to mohli (a mali) pripraviť, uprednostnili vlastné „malé vojny“ a zaoberali sa najmä Bašternákmi. Hlasy, ktoré od začiatku volali po uvážlivom prístupe k voľbe, ostali nevypočuté. Po jesennej parlamentnej „prekáračke“ sa nakoniec volebný postup nezmernil.
S kandidátmi sa teraz roztrhlo vrece a verejnosť, ktorá „netrpezlivo“ očakávala, kto všetko má ambície pôsobiť najbližších dvanásť rokov na súde v Košiciach, sa konečne dočkala. Medzi menami figurujú zdatní právnici (hoc nezruční politici), mnohí známi i neznámi advokáti a sudcovia, a azda aj takí, ktorých mená ani neradno vyslovovať. Politici, o ktorých si slušné Slovensko myslí, že ak sa už ocitnú na súde, tak v diametrálne odlišnej pozícii.
Ak Slovensko nechce v najbližších piatich rokoch zostať v hanbe, mali by voliči pri voľbe prezidenta dôkladne zvažovať svoje rozhodnutie.
Ich prítomnosť na Ústavnom súde by bolo isto nemilou správou. Môže to byť však spôsob, ako vyhovieť volaniu väčšiny spoločnosti, ktorá nechce, aby ďalej pôsobili v politike. Horekovanie a bojové pokriky „neprejde“ sú nateraz predčasné a zbytočne teatrálne. Veď posledné slovo má stále hlava štátu.
Hľadá sa prezident: Zn. Príčetný
Väčšina spoločnosti a politických strán zjavne nerozumie úlohe prezidenta v politickom systéme. Svedčí o tom aktuálne vajatanie pri predstavovaní jednotlivých kandidátov.
Hoci si niektorí predstavujú, že prezident má pomáhať, bojovať za spravodlivosť, meniť ústavu či na internet vešať vymyslené správy a amatérske videá, jeho primárnou funkciou je politicky reprezentovať štát. Osobnosť prezidenta by mala spĺňať kritériá hodné najvyššej ústavnej funkcie, nie účastníka reality show. Ak Slovensko nechce v najbližších piatich rokoch zostať v hanbe, mali by voliči pri voľbe hlavy štátu dôkladne zvažovať svoje rozhodnutie.
Politické skúsenosti, politická zodpovednosť a najmä príčetnosť sú v súčasnej postfaktuálnej dobe zriedkavý artikel. Vo voľbách ľudia čoraz častejšie uprednostňujú „srdce“ na úkor rozumu. Diplom z „vysokej školy života“ nahráva populistom a estrádnym umelcom, to všetko na úkor politikov a štátnikov.
Viditeľným dôsledkom takejto nerozvážnosti je nepredvídateľný užívateľ sociálnych sietí vo funkcii prezidenta USA či brexit, ktorého reálne dosahy voliči začali zisťovať až niekoľko dní po referende o vystúpení z Európskej únie.
Voľby, ktoré nikoho nezaujímajú
Treťou, na slovenské pomery určite nie poslednou, možnosťou hrozby, že sa naša krajina ocitne na pokraji blamáže, budú májové voľby do Európskeho parlamentu. Súdiac podľa posledných účastí na Slovensku nikoho nezaujímajú.
V kontexte politickej a spoločenskej reality to však vôbec nie je prekvapením. Päť rokov sa tu vytvára obraz o zbytočnosti nadnárodného parlamentu. Volič teda nemá záujem májovú sobotnú pohodu v supermarkete vymeniť za účasť vo voľbách. Keď mu slovenskí politici hovoria, že parlament v Bruseli na Slovensko privezie migrantov z Afriky a je zodpovedný za korupciu, zaujíma sa iba o tvar banánov alebo výkon vysávačov. Keď sa médiá zaujímajú len o výšku platu, miesto dovolenky alebo vianočné zvyky europoslancov, nemožno naivne čakať, že toto všetko zmení predvolebný guláš alebo amatérsky kabaret.
Politické strany navyše z Europarlamentu robia skladisko politických mŕtvol, bez vízií riešení politických výziev, ktoré v duchu národného zápecníctva sľubujú voličom obranu záujmov Slovenska. Zdôrazniac, že na to vlastne štrnásť slovenských poslancov ani nemá dosah. Možno čakajú krémeše, utŕžia však iba hanbu. Žiaľ, Slovensko s nimi.
Andrej Kiska v novoročnom príhovore prízvukoval, že v tomto roku čakajú Slovensko skúšky demokracie. Skúšky dospelosti a životaschopnosti systému, ktorý ani po tridsiatich rokoch nie je samozrejmosťou a nemá definitívne vyhrané. Na to, aby sme sa za výsledok našich rozhodnutí v roku 2019 nemuseli hanbiť, bude veľmi dôležitá naša rozvaha a zodpovednosť v jednotlivých voľbách.