Šťastie v eurovoľbách skúšajú aj nepolitici

, , 28.04.2019 07:00
europarlament
Sídlo europarlamentu v Štrasburgu. Autor:

Už o štyri týždne si voliči vyberú nových europoslancov. Kandidátov postavilo celkom 31 politických strán. Mnohé z nich sú verejnosti úplne neznáme, a zrejme aj preto niektoré subjekty siahli po umelcoch. Podľa politického analytika Jána Baránka sa podobné strany s minimálnou podporou skôr ako o reálny volebný úspech usilujú o vlastnú propagáciu pred budúcoročnými voľbami do národného parlamentu. Kampaň zatiaľ viac prebieha na sociálnych sieťach. Účasť v tomto type volieb je pravidelne extrémne nízka, tentokrát by však mohla o niečo stúpnuť.

„Máme mesiac pred voľbami a intenzita kampane sa nedá ani zďaleka prirovnať k tomu, čo sa deje v kampani pred národnými voľbami hoci aj pol roka pred nimi,“ skritizoval vlažnú kampaň politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Baboš. Podľa neho by politické strany mali vnímať dôležitosť týchto volieb a vysvetľovať to ľuďom. „Keď to nebudú robiť ony – a podľa mňa to nerobia – tak ich v tom nemôže nahradiť občianska spoločnosť,“ zdôraznil politológ.

Eurovoľby sa budú konať v sobotu 25. mája. Do boja o hlasy voličov ide všetkých sedem parlamentných strán a 24 mimoparlamen­tných. V zozname kandidátov môže mať každá maximálne 14 mien. Ak sa eurovolieb zúčastní aj Spojené kráľovstvo, Slovensko bude mať iba 13 poslancov a štrnásty sa funkcie dočasne neujme. Europoslancom sa stane až vtedy, keď odchod Veľkej Británie z Európskej únie nadobudne účinnosť.

Kandidátku najsilnejšej strany Smer vedie súčasná europoslankyňa Monika Beňová. Národniari nominovali na prvé miesto podpredsedu SNS Jaroslava Pašku, Most-Híd zase Józsefa Nagya, ktorý je aj v súčasnosti európskym poslancom. Najsilnejšia opozičná strana SaS zverila prvé miesto na kandidátke parlamentnému poslancovi Eugenovi Jurzycovi. Sme rodina Borisa Kollára stavila na poslanca parlamentu Petra Pčolinského. Za OĽaNO kandiduje z prvého miesta Igor Matovič, hoci sám vopred avizoval, že v prípade zvolenia sa mandátu vzdá; lídrom ich zoznamu by bol v takom prípade občiansky aktivista Michal Šipoš.

V skupine 24 mimoparlamentých strán sú niektoré celkom neznáme, iné síce pôsobia na politickej scéne už nejaký čas, no nikdy nezaznamenali žiadny volebný úspech a pohybujú sa na najnižších poschodiach politiky. Mnohé z nich ani len neposkladali kompletnú kandidačnú listinu so 14 menami.

Napríklad strana Priama demokracia posiela do volieb len štyroch kandidátov, lídrom je zabávač Ibrahim Maiga. Strana rómskej koalície má jediného nominanta, podnikateľa Alfonza Kaliaša, Strana zelených Slovenska len piatich. Stručný je aj zoznam kandidátov Slovenskej konzervatívnej strany, ktorá vznikla premenovaním Siete Radoslava Procházku. Na čele trojice uchádzačov stojí bývalý moderátor detských relácií Igor Adamec, ktorý sa vlani v novembri neúspešne uchádzal o post starostu bratislavského Ružinova. Jediným kandidátom svojej vlastnej strany Korektúra je herec Andy Hryc.

„Neviem, prečo tam kandidujú, ale právo kandidovať má každý, samozrejme, pokiaľ splní podmienky a využíva pasívne volebné právo. Možno dúfajú, že sa im to podarí a možno to je len také popularizovanie sa pred parlamentnými voľbami, aby sa dostali do povedomia bez toho, aby si nárokovali reálny úspech v eurovoľbách. Pre nich to naozaj môže byť taký odrazový mostík do parlamentných volieb, lebo skrátka si musia robiť reklamu,“ komentuje snahy neznámych strán politický analytik Ján Baránek, podľa ktorého tieto strany myslia na to, že voľby do Národnej rady sa budú konať zhruba o desať mesiacov.

„Predpokladám istú mieru príčetnosti u týchto ľudí, takže asi aj sami si vedia vyhodnotiť, že šancu v eurovoľbách nemajú. Skôr je tam toto racionálnejšie pozadie,“ dodal Baránek. Slovensko sa v účasti pohybuje pravidelne na najnižšej priečke spomedzi krajín EÚ. Pred piatimi rokmi účasť dosiahla 13,05 percenta. Pri takej extrémne nízkej účasti stačí na postup nízky počet hlasov. Napríklad v eurovoľbách v roku 2014 stačilo poslednému Mostu-Híd na výsledok 5,83 percenta iba 32 708 voličov. Na porovnanie: v parlamentných voľbách 2016 sa ako posledná do Národnej rady dostala Sieť so ziskom 5,6 percenta, volilo ju 146-tisíc ľudí. Nízka účasť v eurovoľbách sa očakáva aj tento rok, zdá sa však, že sa podarí prekonať zahanbujúcich 13 percent. Podľa výsledkov Eurobarometra, ktorý uplynulý týždeň zverejnila Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku, chce ísť voliť 20 percent Slovákov, ďalších 19 percent opýtaných deklarovalo svoju účasť ako pravdepodobnú. Politológ Baboš uviedol, že by síce „nestavil výplatu“ na to, že účasť bude až 39 percent, no existujú dobré dôvody, aby bola vyššia ako v roku 2014.

„Za päť rokov od posledných volieb do Európskeho parlamentu je Európska únia oveľa viac prítomná. Témy, ktoré sa riešia na úrovni EÚ, sú viac prítomné v mediálnom diskurze, aj medzi ľuďmi. Ak nič iné, tak spomeniem migračnú krízu, vďaka ktorej sa aj obyčajní ľudia v malej obci vzdialenej od Bratislavy vedia v krčme baviť o Európskej únii,“ priblížil Baboš. Podľa jeho názoru za nízku účasť môžu aj samotní politici. Predvolebná kampaň pred eurovoľbami je totiž v porovnaní s inými typmi volieb zanedbateľná.

Sociologička Oľga Gyárfášová doplnila, že slabá účasť nielen v eurovoľbách, ale aj v iných typoch volieb má na Slovensku aj hlbšie dôvody, prameniace z minulého režimu. „Odmietame prijať účasť na voľbách ako nejakú občiansku povinnosť,“ upozorňuje sociologička. „Mám pocit, že u nás ísť voliť ako občianska povinnosť je stále zaťažené tou povinnosťou ísť voliť vo voľbách, ktoré ani neboli voľbami. Skôr vidíme, že ľudia u nás si ešte stále akoby užívali to právo neísť voliť,“ myslí si Gyárfášová. Pripomína, že Slovensko je jednou z troch krajín EÚ, v ktorých nie je možné voliť europoslancov zo zahraničia. Umožnenie takéhoto hlasovania by tiež pomohlo účasť zvýšiť, mieni sociologička.

Slováci môžu voliť v mieste svojho trvalého bydliska alebo v inej volebnej miestnosti v rámci krajiny, ak si vybavia hlasovací preukaz. Zažiadať oň možno osobne v mieste trvalého bydliska, prípadne písomne alebo e-mailom. Písomná či elektronická žiadosť musí byť doručená na obecný či mestský úrad najneskôr 3. mája. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko voliča, rodné číslo, štátnu príslušnosť, adresu trvalého pobytu, prípadne aj korešpondenčnú adresu, na ktorú si chce volič nechať preukaz doručiť. Môže tiež splnomocniť niekoho na prebranie preukazu, v takom prípade je potrebné uviesť v žiadosti aj meno a priezvisko tejto osoby a číslo jej občianskeho preukazu.

Osobne je možné prevziať si preukaz do piatka 24. mája. Volič môže s preukazom voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku. Ak sa napokon predsa len rozhodne voliť v mieste trvalého bydliska, aj v takom prípade musí predložiť s občianskym preukazom aj hlasovací preukaz, keďže po jeho vydaní bol v danej obci vyškrtnutý zo zoznamu voličov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#poslanci #europoslanci #eurovoľby 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku