Európske voľby sú zaujímavé tým, že drvivú väčšinu voličov nezaujímajú, myslí si odborník na reklamu a majiteľ reklamnej agentúry Igor Brossmann. „Aspoň tak to bolo doteraz. Tých, čo kandidujú, však zaujímajú veľmi. Pretože byť europoslancom je veľmi lukratívny, vysoko honorovaný a málo riskantný džob,“ mieni.
Pred piatimi rokmi dosiahla u nás účasť vo voľbách do europarlamentu 13,05 percenta hlasov. Ako posledný sa nad hranicou zvoliteľnosti umiestnil Most-Híd, na výsledok 5,83 percenta mu stačilo len 32 708 hlasov, čo strane zabezpečilo jedného europoslanca. Na porovnanie: v parlamentných voľbách 2016 sa ako posledná do Národnej rady dostala Sieť so ziskom 5,6 percenta, volilo ju 146-tisíc ľudí.
„Preto je pre kandidátov najdôležitejšie, aby mali rozvetvenú rodinu, veľa známych, priateľov a aspoň nejaký fanklub. Keď sa im k tomu podarí získať navyše nejakých lojálnych straníkov alebo inú homogénnu ľahko ovládateľnú skupinu voličov, tak úspech sa môže dostaviť aj s relatívne malými nákladmi a nevýraznou kampaňou. O takom niečom sa kandidátom v iných "veľkých” voľbách môže len snívať,“ skonštatoval Brossmann.
Politická strana môže na kampaň pred eurovoľbami minúť maximálne 3 milióny eur. Podľa aktuálnych dát z transparentných účtov sa demokratické parlamentné strany k tomuto číslu ani zďaleka nepribližujú. Spomedzi nich zatiaľ minulo najviac hnutie OĽaNO – niečo vyše 302-tisíc eur. Najmenej Most-Híd, zhruba 82-tisíc eur.
Strany aj tentoraz stavili na vonkajšiu reklamu, Brossmanna však bilbordy príliš nezaujali. Podľa jeho slov sú napríklad vizuály SNS zaujímavé tým, že sú už roky úplne rovnaké. „Ale možno im len ostali z nejakých predminulých volieb, bolo im ľúto ich vyhodiť, a tak ich použili aj teraz,“ komentuje majiteľ reklamnej agentúry.
Hneď dve strany operujú pojmom „zdravý rozum“. Sme rodina sa pri slogane „Menej Bruselu, viac zdravého rozumu“, inšpirovali talianskym populistom Matteom Salvinim, s ktorým strana začala spolupracovať, a jeho sloganom „Smerom k Európe zdravého rozumu“.
Liberálna SaS zase voličov vyzýva „Voľte zdravý rozum“. Kandidátka strany Lucia Ďuriš Nicholsonová slogan obhajuje tým, že pojem „zdravý rozum“ používa v názve svojej stránky na sociálnej sieti už roky. Brossmann zase poukázal na to, že na bilbordy si toto slovné spojenie ako prvá dala Bohumila Tauchmannová, neúspešná prezidentská kandidátka, ktorá v uplynulých voľbách oslovila len 0,16 percenta voličov. „Jej bilbordy z prezidentskej kampane aj s jej webovou stránkou za zdravý rozum už celé mesiace svietia po Slovensku,“ pripomenul expert.
Podľa jeho názoru môže spor medzi SaS a Sme rodina o slogane v konečnom dôsledku obom stranám pomôcť. Zabezpečí im väčší mediálny priestor a môže zvýšiť volebnú účasť ich priaznivcov. Vizuály ostatných strán sú podľa Brossmanna štandardné, viac alebo menej zvládnuté komunikačné priemery, ktorých hlavnou úlohou bolo najmä nič nepokaziť. „A to sa podarilo. Či to kandidátom aj v niečom pomôže, je otázne,“ doplnil.
Podľa sociológa Pavla Haulíka bilbordy do kampane patria aj v dnešnej dobe sociálnych sietí. „Bilbordom sa nedá úplne vyhnúť a nemožno ich celkom odmietnuť. Bilbord je signál, že budú voľby. Nie sú postačujúcou, ale nutnou súčasťou kampane,“ zdôraznil sociológ a pripomenul, že čoraz viac stúpa aktivita niektorých kandidátov na internete. „Kandidáti naprieč celým politickým spektrom sú silne motivovaní, aby v eurovoľbách uspeli. Očakávam, že práve táto skupina kandidátov bude hľadať aj iné ako tradičné spôsoby kampane, a tam sa úplne prirodzene ponúka väčšia aktivita v elektronickom priestore,“ podčiarkol Haulík.
Aj Brossmann si myslí, že bilbordy tak skoro z predvolebnej kampane nezmiznú, lebo majú stále svoj význam. A to aj napriek tomu, že podstata komunikačnej bitky kandidátov sa významne presunula na internet.
Medzi najaktívnejších kandidátov na facebooku patrí líderka kandidátnej listiny Smeru Monika Beňová. Dlhoročná poslankyňa pridáva na svoju oficiálnu stránku príspevky takmer denne. Píše o svojej práci, ale aj o súkromnom živote – voličom napríklad ukázala, ako sadí fenikel a jarnú cibuľku.
Aj líder kandidátky SNS Jaroslav Paška má účet na sociálnej sieti, ale denne ho nezahlcuje. Dominujú témy, ktoré sú vlastné jeho domovskej strane – odmietavo sa stavia k migrácii alebo propaguje účasť národniarov pri odmietnutí Istanbulského dohovoru či Globálneho paktu OSN o migrácii.
Europoslanec József Nagy, ktorý vedie kandidátku Mosta-Híd, sa na sociálnej sieti prihovára najmä maďarským voličom, drvivá väčšina obsahu na jeho oficiálnej stránke je v maďarčine. Príspevky zdieľa niekoľkokrát týždenne, týkajú sa najmä jeho aktivít v Bruseli, straníckej kampane a niektorých celospoločenských tém.
V online priestore nezaháľa ani opozícia. Líder kandidátky SaS Eugen Jurzyca publikuje nové príspevky takmer každý deň. Zaoberá sa ekonomickými témami či propagáciou straníckych akcií v regiónoch.
Igor Matovič, kandidát číslo jeden hnutia OĽaNO, sa netají tým, že nemá ambíciu v prípade zvolenia prevziať si svoj mandát europoslanca. Tvrdí, že chce spopularizovať eurovoľby a pomôcť k vyššej účasti. Jeho účet na sociálnej sieti tomu však nenasvedčuje. Jeho aktivita je čulá, no témy Európskej únie a eurovolieb takmer úplne obchádza a zaoberá sa predovšetkým komentovaním domácej politickej scény.
Aktívne využíva sociálnu sieť aj Peter Pčolinský, líder kandidátky Sme rodina. Z obsahu možno usúdiť, že ťažiskovým bodom jeho kampane je spolupráca so Salviniho stranou Liga severu.
Podľa Haulíka sa strany tentoraz snažia kampaňovať viac, ako to bolo pred piatimi rokmi. „Zdá sa mi, akoby politickým stranám viac záležalo na tom, ako v eurovoľbách dopadnú. Kampaň je intenzívnejšia, než bývala po iné roky. A týka sa to aj obsahu. Hľadajú témy, ktoré by mohli občanom Slovenska tieto voľby priblížiť,“ opísal sociológ a pripomenul, že Slováci mali dosiaľ laxný prístup k európskym voľbám. „Chýbalo povedomie, čo vlastne hlasovaním ovplyvnia, ako europarlament funguje. Teraz sa strany chytili aj vysvetľovania tohto problému a nebol by som prekvapený, keby sa to prejavilo trošku vyššou účasťou, než je na Slovensku zvykom,“ uzavrel Haulík.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v sobotu 25. mája od 7. do 22. hodiny. Predvolebná kampaň sa musí skončiť 48 hodín predo dňom konania volieb, strany tak môžu kampaňovať do stredy 22. mája do polnoci.