Antieurópska Kotlebova strana by podľa simulovaných volieb, do ktorých sa zapojilo vyše 200 stredných škôl, s 15,8 percenta získala troch až štyroch europoslancov. Mladí ľudia sú však polarizovaní. Za kotlebovcami so ziskom 12,5 percenta by skončila koalícia Progresívne Slovensko – Spolu, ktorá by mala troch europoslancov. Kotlebovci vyhrali u stredoškolákov vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského kraja, kde najvýraznejšie bodovali proeurópski progresívci.
Podľa simulovaných volieb by Slovensko poslalo do europarlamentu zástupcov siedmich strán. Okrem dvoch hlavných rivalov by mandáty v europarlamente získalo OĽaNO – 9,8 percenta (2 kreslá), Sme – rodina – 7,7 percenta (2 kreslá), SaS – 6,5 percenta (1 kreslo), Smer 6,3 percenta (1 kreslo) a Priama demokracia – 5,2 percenta (1 kreslo).
Záujem o simulované eurovoľby 40,62 percenta stredoškolákov zo škôl, ktoré sa do nich zapojili. Boli medzi nimi nielen prvovoliči, ale aj mladší študenti. Prieskum tiež ukázal, že najvýraznejšiu podporu majú kotlebovci na stredných odborných školách, kde by ich volila až štvrtina zúčastnených. Po kotlebovcoch na tomto type škôl nasleduje Sme rodina, ktorá sa pred eurovoľbami spája s krajne pravicovými populistickými stranami v iných štátoch EÚ. Na gymnáziách má prevahu koalícia Progresívne Slovensko – Spolu, ale vyše desať percent zúčastnených gymnazistov by tiež volilo kotlebovcov.
Podľa Dionýza Hochela z Kancelárie Európskeho parlamentu sú výsledky simulovaných stredoškolských volieb varovaním. „Tieto výsledky by mohli byť výkričníkom pre občanov Slovenska, ktorí sú dlhodobo spokojní s členstvom v EÚ, ale sú až tak spokojní, že nejdú voliť. Možno by tieto výsledky mohli byť mobilizáciou na to, aby využili svoje právo voliť,“ zdôraznil Hochel, ktorý je poverený riadením Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. Hochel tiež upozornil na to, že od toho, koho si Slováci vo voľbách vyberú, bude závisieť aj to, aký budú mať slovenskí europoslanci vplyv na dianie v europarlamente. „Ak niekto volí z recesie, či len tak, extrémistov alebo antisystémovú stranu, tak by si mal uvedomiť, že takýto poslanec nebude v Európskom parlamente žiadnu výraznú rolu. Nebude vo významných pozíciách, vo vedení a jeho vplyv na návrhy, ktoré prichádzajú z Európskej komisie, bude minimálny až nulový. Bude to poslanec do počtu,“ pripomenul Hochel.
Podľa Radovana Geista z portálu euractiv.sk sa pri týchto výsledkoch treba pýtať, prečo chcú mladí ľudia voliť fašistov, čo ohrozuje základy liberálnej demokracie nielen na Slovensku. „Otázka je, prečo sú mladí ľudia ochotní spájať svoj vzdor, ktorý môže mať rôzne príčiny, s politickou stranou, ktorá je netolerantná a podkopáva základy politického a ekonomického systému, ktorý im dáva najlepšie možnosti v budúcnosti uspieť,“ povedal. Odpovedí je podľa neho viacero. „Rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus sú prítomné v našej spoločnosti od sociálnych sietí, cez rodinu, kamarátske skupiny a širšiu spoločnosť. Ale zároveň je tu katalyzátor, ktorý zvyšuje toleranciu k netolerancii a robí z takéhoto názoru rešpektovateľný názor,“ povedal. V tejto súvislosti pripomenul najmä postoje hlavných politických strán. "Tie vo verejnej debate otvárajú priestor pre xenofóbiu, rasizmus, šírenie konšpiračných teórií.
Politici na jednej strane tvrdia, že chcú stavať hrádzu proti extrémizmu a na druhej strane nemajú problém pracovať so xenofóbiou, šírením konšpiračných teórií len preto, aby mali nejaký krátkodobý politický zisk. Tak podľa mňa vytvárajú priestor na to, aby sa vzdor mohol prejavovať takýmto podľa mňa netolerantným a nebezpečným spôsobom," zdôraznil Geist.
Simulované študentské voľby zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v spolupráci s občianskym združením Pre stredoškolákov. Skutočné voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať 25. mája. Kandidátku postavilo 31 politických strán, voliť sa bude 14 poslancov, pričom štrnásty nastúpi do europarlamentu až po brexite.
Článok vznikol v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.