Prečo je podľa nich dôležité ísť voliť? Prečo sa stali dobrovoľníkmi a s akými reakciami sa stretli?
Emanuel Kucbel (18), študent bilingválneho gymnázia v Banskej Bystrici

Ísť voliť je podľa mňa oslavou slobody a demokracie, pretože ľudia si môžu vyberať. Pred 30 rokmi to nebola samozrejmosť. Teraz to máme, a je škoda, že spoločnosť – nielen mladí ľudia – si to až tak neváži. Voľba je predsa ten najjednoduchší spôsob, ako vyjadriť svoj názor a podporiť hodnoty, ktoré človek má a zastáva. A ísť voliť je v podstate otázka možno pätnástich minút aj s cestou. Každý z nás by mal cítiť povinnosť ísť voliť.
Ja sa do predvolebných iniciatív zapájam už dlhšie, už od volieb do VÚC. Cítim potrebu občianskej angažovanosti. Táto celoeurópska iniciatíva mi bola od začiatku veľmi sympatická. Žijem trochu v bubline, moji známi chodievajú voliť. Ale najčastejšia reakcia mladých býva pri EÚ taká, že si neuvedomujú, čo všetko EÚ pre nich znamená, čo robí. Napríklad aj to, že počítače v učebni na strednej škole platila EÚ. Najväčší problém je nevedomosť mladých ľudí. Ale myslím si, že tentoraz bude účasť vyššia.
Lucia Becová (24), študentka medzinárodných vzťahov v Poľsku a v Banskej Bystrici

Prečo ísť voliť? Z jednoduchého dôvodu – aby sme mohli naďalej využívať výhody, ktoré nám EÚ ponúka, a to nielen pre programy Erasmus a Erasmus+, ktoré podľa mňa z pohľadu študenta patria k najdôležitejším. Ale v širšom zmysle, je podľa mňa dôležité, aby sme Slovensko reprezentovali ako demokratický štát. Simulované voľby u stredoškolákov ukázali, že mladí inklinujú k voľbe radikálnejších strán a úprimne – ja sa toho trochu obávam. Obávam sa radikálnych názorov strán, ktoré šíria nepravdivé správy o EÚ.
Som študentka medzinárodných vzťahov, takže k EÚ mám blízko. Cítila som potrebu šíriť osvetu. Keďže pochádzam z Košíc, chcela som o tom hovoriť práve v tomto regióne, rozprávať sa o tom so stredoškolákmi. Organizovala som niekoľko diskusií. Študenti sa líšia v názoroch na EÚ. Sú takí, ktorí majú záujem o EÚ. Väčšina sa však o politiku nezaujíma, teda ani o eurovoľby.
Adam Šebesta (29), konzultant v Bruseli

Pre mňa je to základná občianska povinnosť, rovnako ako ísť na pravidelnú kontrolu k zubárovi alebo na návštevu k starým rodičom. Je to niečo, čo rozhoduje o kvalite našich životov. Pretože, ak sa nezúčastňujeme na voľbách, tak sa vzdávame akejkoľvek kontroly nad tým, ako sa vyvíja spoločnosť. Čo sa týka eurovolieb, je to niečo, čo má vplyv na dianie v celej Európe. Takže je to možno ešte o niečo dôležitejšie tým, že slovenskí poslanci majú vplyv na legislatívu, ktorá zasahuje všetky štáty EÚ.
V Bruseli som štyri roky a vidím, aké je dôležité mať kvalitných predstaviteľov, odborníkov. Veľmi by som si želal, aby sme v Bruseli mali odborníkov na životné prostredie, ale aj na poľnohospodárstvo. Veď poľnohospodárstvo má na Slovensku veľký potenciál a spoločná poľnohospodárska politika EÚ je najväčšia z hľadiska objemu financií. Téma eurovolieb ľudí často nudí, a stretol som sa aj s tým, že ich to naozaj nezaujíma. Majú pocit, že Brusel je veľmi ďaleko, nemajú naň dosah. Ale keď vysvetlím, ako môže Európsky parlament meniť legislatívu, ktorá sa týka ich životov – napríklad pri roamingu europarlament ešte znížil ceny – tak si ľudia začnú viac uvedomovať, že je dôležité, aby tam bol kvalitný europoslanec. Ale sú aj ľudia, ktorí reagujú veľmi pozitívne.
Šimon Podešva (19), gymnazista z Trnavy

"Každý hlas sa počíta a čím je väčšia účasť, tým silnejší mandát má poslanec, ktorý nás zastupuje. Ale dôležité je nielen ísť voliť, ale voliť zodpovedne. Zodpovedne znamená, že sa nielen pozriem, kto má aký bilbord alebo ako vyzerá, ale aký má program, či má nejaké kauzy a ako vidí Európsku úniu o päť rokov. Je mi smutno, keď u rovesníkov zistím, že im nič nehovoria udalosti z roku 1968 či 1989. Mladí nevedia, ako to bolo predtým, nevážia si, že môžu cestovať a nestáť v kolónach na hraniciach. Berú to ako samozrejmosť.