Popri zamestnaní na plný úväzok ste veľmi aktívnym občanom. Prečo ste sa začali angažovať v oblasti ochrany prírody?
Správať sa k prírode ohľaduplne bola pre mňa vždy samozrejmosť, odmalička ma k tomu viedli rodičia aj starí rodičia. Hlinikáreň, v ktorej pracujem, kladie na znižovanie negatívnych dosahov svojej činnosti na životné prostredie obrovský dôraz, a vďaka jej prístupu som sa o ochranu prírody začal viac zaujímať aj ja.
Naozaj aktívny som však začal byť až pri petícii proti výstavbe malej vodnej elektrárne, ktorú iniciovali obyvatelia obce Trnavá Hora, v ktorej bývam.
Prečo sa obyvatelia Trnavej Hory rozhodli spísať proti plánovanej malej vodnej elektrárni petíciu?
Obyvatelia obce majú bohaté skúsenosti s negatívnymi vplyvmi takejto stavby na životné prostredie, pretože jedna malá vodná elektráreň už na rieke Hron v obci Trnavá Hora stojí, a to len tri kilometre nad miestom, kde sa mala budovať ďalšia.
Vedeli, že vybudovaním malej vodnej elektrárne sa zvýši hladina vody a ich domovy v blízkosti rieky bude ohrozovať trvalé podmáčanie, záplavy a ľadové povodne. Navyše boli výstavbou ohrozené ryby a živočíchy žijúce v rieke, ale aj vegetácia v jej okolí.
Ako?
Výstavba malej vodnej elektrárne by celkom zlikvidovala brehové porasty – malo sa vyrúbať viac ako dvetisíc stromov a rozsiahle plochy kríkov. Spoločenská hodnota škody by bola viac ako milión eur.
Navyše by boli v tejto časti Hrona vyhubené vzácne druhy rýb a živočíchov európskeho významu, napríklad užovka fŕkaná či vydra riečna. Pri malých vodných elektrárňach treba dobre zvážiť, kde ich postaviť a čo im obetovať. V tomto prípade však spoločenské straty a hrozby pre obyvateľov výrazne prevýšili úžitok z novej elektrárne.
Museli ste okrem spísania petície urobiť aj iné kroky, aby ste postaveniu elektrárne vo vašej obci predišli?
Pri skúmaní projektovej dokumentácie k elektrárni sme zistili, že pri rozhodovaní o umiestnení stavby došlo k administratívnym pochybeniam, a analýza dosahov na životné prostredie nebola vypracovaná korektne.
Zároveň sme s pomocou ľudí z organizácií, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia, prišli na to, že výstavba malej vodnej elektrárne v chránenej oblasti mokradí Jalná nie je ani v súlade s Rámcovou smernicou o vode, ktorú vydala Európska únia. Podali sme preto Európskej komisii sťažnosť na nesprávnu implementáciu komunitárneho práva pri schvaľovaní projektu elektrárne.
Pomáhal vám pri tom niekto?
Podporovali nás starostovia a občania vedľajšej obce Pitelová, ktorí proti výstavbe tiež spísali petíciu. Pomohla nám aj ombudsmanka, prokuratúra, Štátna ochrana prírody, zástupcovia akademickej obce a mimovládne environmentálne organizácie.
Na Krajský súd v Banskej Bystrici sme podali žalobu. Ten výstavbu malej vodnej elektrárne v Jalnej nepovolil, rozsudok krajského súdu následne potvrdil aj Najvyšší súd SR.
Aké stanovisko k vašej sťažnosti zaujala Európska komisia?
Európska komisia našu sťažnosť prijala a dala nám za pravdu. Okamžite začala tlačiť na zapracovanie rámcovej smernice do slovenskej legislatívy, aby sa zamedzilo tomu, aby sa časti smernice obchádzali.
Ako Európska únia chráni životné prostredie
- 18 % celkovej plochy pôdy v EÚ dlhodobo chráni program Natura 2000 pre ohrozené európske živočíšne druhy a biotopy
- 90 % zníženie emisií oxidov síry dosiahla EÚ v rozmedzí rokov 1990 a 2016
- 85 % všetkých lokalít na kúpanie v EÚ má výbornú kvalitu vody
- 410 miliárd eur vynaložila EÚ od roku 1980 do roku 2016 na živelné pohromy spôsobené počasím a extrémnymi situáciami súvisiacimi s klímou. Napríklad na boj so suchom, s búrkami, so záplavami a s vlnami horúčav
- 70 % všetkého odpadu z obalov v EÚ by sa malo do roku 2030 recyklovať
ZDROJ: Európska komisia
Ako by ste chceli, aby Trnavá Hora vyzerala o dvadsať rokov?
Čo sa prírody týka, tak aspoň tak, ako vyzerá teraz – aby tu boli ľudia šťastní a aby mali možnosť relaxovať v prírode. Verím, že aj o dvadsať rokov si ľudia budú môcť sadnúť do člna, plaviť sa po Hrone a stať sa súčasťou prírody, vychutnať si nádherné výhľady, ktoré príroda poskytuje. Inak ako z člna sa vidieť nedajú.
Ak však na Hrone postavíme priečne bariéry na každých piatich kilometroch, zanikne nielen príroda, ale aj vodáctvo, pretože po výrube stromov sa už ani nebude na čo pozerať. Minulý rok našťastie Trnavá Hora schválila nový územný plán, v ktorom sa s výstavbou ďalších malých vodných elektrární nepočíta.
Majú dnes ľudia záujem o splavovanie Hrona v okolí Trnavej Hory?
Áno, chodia sem návštevníci z celého sveta, napríklad z Česka, Fínska, Nórska či Kanady. Radi sa zastavujú práve v Jalnej, ktorá je ideálnym miestom na obed, oddych alebo stanovanie. Chodievajú jesť do miestnej reštaurácie a člny si odkladajú aj do našej záhrady. Niekedy tu máme aj dvadsať člnov naraz.
Foto: Archív: Jaroslav Gazdík
Čo môžu podľa vás urobiť obyčajní ľudia pre ochranu prírody vo svojom okolí?
Ak sa človek niekde cíti dobre, malo by byť prirodzené, že si to chráni. A keď nadobudne viac informácií o tom, čo sa v okolí jeho domova deje, má v sebe pud chrániť si to ešte viac. No iba ak je človek presvedčený, že to, čo robí, má zmysel, vie veci zmeniť. Musí mať odvahu a výdrž, veľmi dôležitá je aj podpora okolia.
Ja som mal obrovskú podporu od rodiny a od ostatných obyvateľov obce, tí ma doslova nabíjali energiou. Za záchranu prírody v našej obci sme totiž spolu bojovali viac ako osem rokov.
Foto: Archív: Jaroslav Gazdík
Jaroslav Gazdík
je aktívnym občanom v obci Trnavá Hora pri Žiari nad Hronom. Zaujíma sa o územné plánovanie a problematiku negatívnych vplyvov vodných stavieb na životné prostredie. Spolu s ostatnými obyvateľmi obce sa dobrovoľne vo svojom voľnom čase zapojil do boja proti výstavbe elektrárne, ktorá by narušila prirodzené prostredie mnohých živočíchov a rastlín a ohrozila domovy obyvateľov záplavami a podmáčaním. Iniciatívu obyvateľov podporila aj Európska únia. Jaroslav pracuje v spoločnosti Slovalco, a. s., ako majster výroby anód. Za svoje nasadenie a zodpovedný prístup získal v roku 2016 ocenenie ministra hospodárstva.
Ako EÚ pomáha členským krajinám chrániť životné prostredie
- Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie v Bruseli nepretržite monitoruje kritické situácie a koordinuje zásahy v prípade prírodnej katastrofy.
- Skupiny civilnej ochrany zúčastnených krajín sú v permanentnej pohotovosti, pripravené zasiahnuť v čo najkratšom čase, v rámci EÚ aj mimo nej.
- V Poľsku EÚ pomáha bojovať proti hrozivému znečisteniu ovzdušia, financuje výmenu viac ako 500 000 pecí na uhlie v domácnostiach za nové kotly.
- V Írsku vďaka systému včasného varovania EÚ chránila bezpečnosť ľudí pri mimoriadne silných povodniach na prelome rokov 2015 – 2016.
- V Taliansku pomohla EÚ zlikvidovať rozsiahly lesný požiar v roku 2017.
Ochrana vôd v únii
Foto: SHUTTERSTOCK
- Povodia riek prekračujú hranice štátov, preto EÚ vodu a životné prostredie chráni na celoeurópskej úrovni.
- V Európskej únii ochrana vody predstavuje celý riečny systém od prameňov malých prítokov až po ústie vrátane podzemných vôd.
- V roku 2000 Európska komisia vydala Rámcovú smernicu EÚ o vode, ktorú prijalo aj Slovensko so vstupom do EÚ v roku 2004.
- Cieľom je dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav vôd, aby sa ochránilo ľudské zdravie, dodávky vody, prírodné ekosystémy a biodiverzita.
- Členské štáty EÚ svoje povodia a pridružené pobrežné oblasti rozdeľujú do 110 správnych území, ktoré pokrývajú približne 60 % územia EÚ.
- Na Rámcovú smernicu EÚ o vode nadväzuje Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy z roku 2012.
Aj na Slovensku žijú hrdinovia bežných dní, ktorí dohliadajú na ochranu životného prostredia v EÚ. Zoznámte sa s nimi na www.europa.eu/euprotects.
