Podľa jarného Eurobarometra Európskeho parlamentu až 36 percent Slovákov zaujímajú pred voľbami otázky klimatických zmien a ochrany životného prostredia. Oproti poslednému meraniu, ktoré sa konalo v septembri minulého roka, je to nárast o 11 percent.
Iný prieskum, ktorý v apríli realizovala agentúra Ipsos MORI pre Európsky parlament, zase ukázal, že pre 75 percent Slovákov je dôležité, či má strana medzi prioritami riešenie klimatickej zmeny, 84 percent sa zaujíma, či medzi priority strany patrí ochrana životného prostredia a 87 percent opýtaných považuje za dôležité, či je jednou z priorít politickej strany udržateľné poľnohospodárstvo.
Analytička a šéfredaktorka portálu Euractiv.sk Zuzana Gabrižová mieni, že téma životného prostredia rezonuje v spoločnosti tak, že môže mať vplyv na volebné výsledky. „Môže to ovplyvniť napríklad preferenčné hlasy v rámci jednotlivých kandidátok, kde sú ľahšie identifikovateľní kandidáti, ktorí sa týmto témam venujú. Voliči ich môžu uprednostniť. Táto problematika má potenciál mobilizovať aj voličov, ktorí by inak voliť nešli,“ odhaduje analytička, no zároveň dodáva, že sa to zrejme neprejaví masovo ani to nerozhodne o definitívnych výsledkoch volieb.
„Ale pre značnú časť voličov, najmä mladých – ale nielen mladých – to môže vytvoriť mobilizačný faktor, najmä ak strany odkomunikovali, že túto tému budú na európskej úrovni a v Európskom parlamente výrazne riešiť,“ vysvetlila Gabrižová.
Smer prízvukuje sociálne témy
Najsilnejšia vládna strana Smer v kampani prízvukuje najmä sociálne témy, oblasťou klimatických zmien a ochranou životného prostredia sa príliš nezaoberá. Líderka eurokandidátky Monika Beňová hovorí, že je to dôležitá problematika, ktorej sa venuje dlho a dosiahla v nej aj dobré výsledky.
„Pôsobím vo výbore ENVI (Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu, pozn. red.), takže to pre mňa nie je nová téma, bez ohľadu na to, či to práve je, alebo nie je téma volieb. Dala som niekoľko pozmeňujúcich návrhov ku smerniciam, ktoré hovorili o likvidácii plastov, aj niekoľko návrhov, ktoré sa týkali odpadového a skládkového hospodárstva. V programe, ktorý som pripravila pred voľbami do Európskeho parlamentu, je téma ochrany životného prostredia, boj proti klimatickým zmenám, a najmä udržateľný rozvoj veľmi dobre prepracovaný,“ povedala pre Pravdu Beňová.
Koaličná SNS vo svojom programe nazvanom Popradské memorandum, ktoré už niekoľko rokov predstavuje oficiálny postoj strany k otázkam Európskej únie, žiada vyššiu ochranu prírodných zdrojov, lesov, ornej pôdy a vôd. Jaroslav Paška, ktorý vedie kandidátku, hovorí, že s týmito témami treba narábať citlivo. Vo svojich volebných prioritách životné prostredie nespomína.
„Klimatické zmeny sa nám prejavujú aj v našom poľnohospodárstve. V súčasnosti nielen EÚ, ale aj členské štáty robia opatrenia, na Slovensku je to napríklad podpora zavlažovania, ktorú rozbieha súčasná vláda a ministerstvo pôdohospodárstva (rezort v gescii SNS, pozn. red.). Treba sa pripraviť na isté posuny, zmeny klímy. Zo strany politických strán treba zabezpečiť podporu opatrení, ktoré prinášajú odborníci,“ uviedol Paška.
Najväčší priestor ochrane životného prostredia venuje Most-Híd
Najväčší priestor spomedzi parlamentných strán venuje ochrane životného prostredia Most-Híd. V programe sľubuje boj proti odpadu, jednorazovým plastom a zbytočným obalom, chce ochraňovať pitnú vodu. Tejto strane patrí vo vláde ministerstvo životného prostredia, jeho štátny tajomník Norbert Kurilla kandiduje do europarlamentu z druhého miesta na kandidátke Mostu-Híd.
„Dvanásť rokov som vo vrcholovej diplomacii životného prostredia. Stál som pri schválení Parížskej klimatickej dohody a chcem ďalej pracovať na ochrane prírody na globálnej úrovni. Pre všetkých, čo chceme čisté rieky a vzduch, chceme zdravé potraviny, chceme, aby neubúdali zvieratá a rastliny,“ píše o sebe Kurilla na svojom oficiálnom účte na sociálnej sieti.
Podľa Gabrižovej niektoré strany zase upozorňujú na to, že hoci sú klimatické opatrenia dôležité, je potrebné zohľadňovať ekonomickú výkonnosť krajiny a ostať realistom. „Niektoré strany hovoria, že to už zašlo ďaleko, že dnes európske environmentálne štandardy majú negatívny vplyv na Slovensko a slovenský priemysel, že netreba klásť nejaké prílišné ambície,“ doplnila Gabrižová.
Podobne sa vyjadruje napríklad opozičná SaS. V ankete mimovládky Greenpeace sa vyslovila proti zmene súčasného cieľa EÚ pre znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 percent na 65 percent. SaS považuje takéto drastické zníženie za prehnane ambiciózny cieľ, ktorý by mal negatívne následky pre EÚ. Kandidát tejto strany Alojz Baránik, ktorému patrí v zozname druhé miesto, však priznal, že by bol takejto zmene naklonený „za predpokladu reálnosti takého cieľa bez ohrozenia cieľa vyrovnávania nepriaznivej ekonomickej situácie najchudobnejších“.
Takúto úpravu by podporila aj opozičná Sme rodina, okrem toho v ankete zdôraznila potrebu prevencie pred následkami sucha, znižovanie uhlíkovej stopy znížením dovozu potravín, hospodárenie s vodou či postupný zákaz používania plastových výrobkov.
Ani hnutie OĽaNO nemá životné prostredie medzi prioritami vo svojom programe. Lucia Rennerová (11. miesto na kandidátke hnutia) sa v ankete pre slovenskú pobočku mimovládky Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyslovila najmä proti rúbaniu lesov. „Ľudia zaplavujú internet strašnými fotografiami z výrubov lesov po celom Slovensku. Ak sa toto nezastaví, o pár rokov tu budeme mať púšť. Strašne ma to štve. Podpísala som aj petíciu za zastavenie výrubu stromov a toto by som chcela dosiahnuť v Európskom parlamente,“ napísala Rennerová.
- Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v sobotu 25. mája od 7. do 22. hodiny.
- Predvolebná kampaň sa skončí v stredu o polnoci, od štvrtka začne plynúť moratórium.
- Kandiduje 31 politických subjektov.
- Každý volič dostane vo volebnej miestnosti obálku a 31 lístkov. Z nich si vyberie jeden lístok príslušnej strany, ktorej chce dať hlas. Preferenčný hlas môže dať najviac dvom kandidátom.
