Le Penová porazila Macrona, Farage presvedčil Britov, Salvini Talianov

, , 26.05.2019 07:26, aktualizované: 27.05.2019 14:05
salvini
Taliansky premiér Matteo Salvini oslavuje triumf v eurovoľbách. Autor: ,

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) oslabili dve hlavné politické frakcie, ktoré budú odkázané na spoluprácu najmä s posilnenými liberálmi. Voľby s najvyššou účasťou za posledné dve desaťročia priniesli vzostup ekologických a tiež nacionalistických či populistických strán. Vládne strany neuspeli v Nemecku, Francúzsku ani Británii, najlepšie výsledky naopak dosiahli vládni pravicoví nacionalisti v Taliansku či Poľsku.

EPP by mala namiesto doterajších 221 kresiel získať 180, zatiaľ čo S&D si zo 191 mandátov pohoršia na 152. Obe si teda zachovajú postavenie najsilnejších skupín, v 751-člennom európskom zbore však už nebudú mať väčšinu. Tretia frakcia v poradí liberálna ALDE, s ktorou by mala spolupracovať aj koalícia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona Obroda, by podľa kombinácie doteraz zverejnených odhadov a predvolebných prieskumov mohla dosiahnuť 105 kresiel čo je o 38 viac ako minule.

Lídri hlavných politických skupín vyzvali na spoluprácu proeurópskych síl

Lídri dvoch hlavných európskych politických skupín po eurovoľbách vylúčili spoluprácu s krajne pravicovými stranami a vyzvali na zjednotenie proeurópskych síl v Európskom parlamente (EP). Informovala o tom v pondelok agentúra AP.

Volebný líder Európskej ľudovej strany (EPP) a jej kandidát na predsedu budúcej eurokomisie Manfred Weber vyhlásil, že nastal čas na zjednotenie všetkých síl, ktoré si „želajú silnú EÚ“.

„Sme svedkami toho, že slabne politický stred… Takže by som chcel požiadať o to, aby sme odteraz spojili svoje sily,“ vyhlásil v nedeľu Weber, pričom konkrétne spomenul možnosť spolupráce ľudovcov s liberálmi a socialistami.

Weber však zároveň vylúčil možnosť spoločného postupu „s tými, ktorí chcú zničiť Európu“ a ktorí „neveria v budúcnosť Európskej únie“.

V podobnom zmysle sa vyjadril aj volebný líder európskych socialistov a Weberov hlavný rival v súboji o post šéfa eurokomisie Frans Timmermans. Ten sa chce podľa vlastných slov spoločne s progresívnymi stranami pokúsiť „vytvoriť program, ktorý bude reagovať na túžby, sny a v niektorých ohľadoch aj na obavy našich európskych spoluobčanov“.

Taliansko: Salvini drvivo vyhral

Talianska pravicovo-populistická Liga Severu, vedená vicepremiérom Matteom Salvinim, zvíťazila v nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v Taliansku. Informovala o tom agentúra DPA po sčítaní takmer všetkých hlasov.

Ministerstvo vnútra oznámilo, že Liga Severu získala 34,3 percenta hlasov, čo je jej najlepší výsledok v histórii a takmer dvojnásobné zlepšenie v porovnaní s vlaňajšími talianskymi parlamentnými voľbami, keď získala 17,4 percenta hlasov. Líder strany Salvini zastáva aj post ministra vnútra.

Opozičná stredopravá Demokratická strana skončila druhá s 22,7 percentami.

Protisystémové Hnutie piatich hviezd (M5S), ktoré spolu s Ligou Severu tvorí taliansku koaličnú vládu, utrpelo podľa DPA potupnú porážku so ziskom 17,1 percenta hlasov a skončilo na treťom mieste. V parlamentných voľbách v roku 2018 získalo až 32 percent hlasov.

Minimálnu hranicu štyroch percent, ktorá bola potrebná na zisk kresiel v EP, dosiahli v Taliansku ešte konzervatívna strana Forza Italia bývalého premiéra Silvia Berlusconiho (8,8 %) a ultrapravicová strana Bratia Talianska (FdI, 6,5 %).

Salvini na tlačovej konferencii v Miláne označil výsledok Ligy Severu za „úžasný úspech“, keďže túto stranu ešte pred piatimi rokmi odpisovali.

„Je to výsledok, ktorý nám dovoľuje pokúsiť sa zmeniť Európu,“ povedal Salvini v televíznej stanici La7 a sľúbil, že na plnení predvolebných sľubov o obmedzení moci Európskej únie bude spolupracovať s populistami z Francúzska, Maďarska i ďalších krajín.

Salvini povedal, že počíta s tým, že strany s podobným zmýšľaním z iných politických skupín v EP sa pridajú k jeho euroskeptickému hnutiu s cieľom vytvoriť silný 150-členný blok, uviedla agentúra AP.

Vicepremiér podľa DPA odmietol dohady, že dobrý výsledok vo voľbách by Ligu Severu zvádzal k tomu, aby ukončila koaličnú spoluprácu s M5S.

„Čo sa mňa týka, tak na národnej úrovni sa nič nezmení,“ povedal. Dodal však, že bude tvrdšie presadzovať svoj politický program, ktorý zahŕňa zásadné daňové škrty porušujúce rozpočtové pravidlá EÚ a výstavbu vysokorýchlostného železničného tunela do Francúzska, s ktorým nesúhlasí M5S.

Volebná účasť v Taliansku, kde je registrovaných 51 miliónov oprávnených voličov, dosiahla podľa doterajších výsledkov zverejnených Európskym parlamentom 54,50 percenta.

Británia: Farage má výrazný náskok

Voľby do Európskeho parlamentu v Británii budú zrejme prvým tunajším hlasovaním na celoštátnej úrovni, v ktorom obe hlavné politické strany skončia mimo prvých dvoch priečok. Po rozdelení 64 zo 73 britských mandátov jasne vedie Strana brexitu s 28 kreslami, za ňou sú prounioví Liberálni demokrati s 15 kreslami. Vládni konzervatívci a opoziční labouristi zrejme zaznamenajú ešte horšie výsledky, než im predpovedali prieskumy. Výsledky zo Škótska sa očakávajú popoludní, zatiaľ čo sčítanie hlasov v Severnom Írsku sa začalo v pondelok, a výsledky by tak mali byť zverejnené až v utorok, pripomína spravodajský server BBC.

„Labouristi a konzervatívci by si z tejto noci mohli vziať veľké ponaučenie, ale pochybujem, že to skutočne urobia,“ povedal médiám líder Strany brexitu a dlhoročný europoslanec Nigel Farage. „Ak neopustíme Európsku úniu 31. októbra, potom sa bude dnešný výsledok opakovať v parlamentných voľbách,“ odkázal dvom hlavným politickým stranám.

Líder britskej Strany brexitu Nigel Farage...
Líder britskej Strany brexitu Nigel Farage odchádza z centrály BBC po tom, ako komentoval výsledky volieb do europarlamentu.i Autor: Reuters, HANNAH MCKAY

Farage chce byť súčasťou rokovaní o odchode Británie z EÚ, keď jeho strana získala takmer 32 percent hlasov, čo je najviac zo všetkých politických subjektov v Spojenom kráľovstve. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Aj my by sme mali byť súčasťou (rokovacieho) tímu, to je celkom jasné,“ povedal Farage, ktorý je jedným z najhlasnejších zástancov odchodu Británie z Európskej únie. Víťazstvo v britských eurovoľbách priniesla Farageovej strane vlna nespokojnosti vyvolaná neschopnosťou vlády konzervatívnej premiérky Theresy Mayovej vyviesť krajinu z Únie, napísala agentúra Reuters.

Francúzsko: Le Penová porazila Macrona

Víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) vo Francúzsku sa stala podľa dvoch z prvých odhadov tamojších výsledkov euroskeptická strana Národné združenie (RN) Marine Le Penovej. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP s tým, že ak by sa odhady potvrdili, šlo by o veľké sklamanie pre proeurópskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Marine Le Penová.
Marine Le Penová. Autor: Reuters, CHARLES PLATIAU

Podľa tzv. exit pollov, ktoré vypracovali agentúry Ifop-Fiducial a Harris Interactive-Agence Epoka Národné združenie získalo približne 24 percent hlasov. Macronovo centristické hnutie Republika v pohybe (LREM) zaostáva s 22,5 až 23 percentami.

Za nimi sa podľa odhadov umiestnili Zelení (12 až 12,7 percenta), ktorí si oproti roku 2014 polepšili. Nasledujú Republikáni so ziskom 8 až 8,2 percenta hlasov a Socialisti so ziskom 6,3 až 6,5 percenta hlasov.

Vo Francúzsku prišlo hlasovať 52 až 54 percent oprávnených voličov v porovnaní s rokom 2014, kedy hlasovalo 35,1 percenta voličov.

Taliansky premiér
		Matteo
		Salvini.
Eurovoľby v
		Belgicku.
+7Eurovoľby
		v
		Poľsku.

Nemecké vládne strany sú slabšie, uspeli Zelení

Nemecké vládne strany podľa konečných výsledkov výrazne oslabili. Konzervatívna únia CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej získala 28,9 percenta hlasov a sociálna demokracia (SPD) len 15,8 percenta. Pre obe zoskupenia je to najhorší výsledok v európskych voľbách. Za víťaza hlasovania je možné považovať Zelených, ktorí s 20,5 percenta naopak dosiahli svoje maximum.

Doterajším minimom CDU/CSU vo voľbách do Európskeho parlamentu bolo 35,4 percenta pred piatimi rokmi, pre SPD 20,8 percenta v roku 2009. Ich tohtoročné výsledky sú teda ešte hlboko pod týmito hodnotami. Navyše ide pre obe zoskupenia o najnižšie zisky v akýchkoľvek povojnových celonemeckých voľbách.

Vedúci činitelia koaličných strán budú o voľbách rokovať už v pondelok. Nie je pritom vylúčené, že prinajmenšom v sociálnej demokracii bude mať hlasovanie aj personálne dôsledky.

Radovať sa môžu Zelení, z ktorých sa – súdiac aspoň podľa aktuálneho výsledku a prieskumov verejnej mienky z posledných mesiacov – stáva druhá najsilnejšia strana v Nemecku. Svoj doteraz najlepší výsledok z eurovolieb z roku 2009 – 12,1 percenta – prekonali o viac ako osem percentuálnych bodov. U mladých voličov boli jednoznačne najúspešnejšou stranou.

Do Európskeho parlamentu smerujú znovu zástupcovia protiimigračnej a k únii veľmi kritickej Alternatívy pre Nemecko (AFD), ktorá získala 11 percent hlasov. Bodovala predovšetkým na východe Nemecka, kde v Sasku i Brandenbursku porazila CDU. To pre vládnu stranu nie je vôbec dobrá správa, pretože sa v oboch týchto spolkových štátoch v septembri uskutočnia dôležité krajinské voľby.

Do Štrasburgu a Bruselu po hlasovaní, pri ktorom výrazne stúpla volebná účasť, ktorá dosiahla 61,4 percenta, svojich politikov vyšle tiež dvojica ďalších opozičných strán – ľavica a Slobodní demokrati (FDP). Ľavice získala 5,5 percenta a FDP na 5,4.

Časť z 96 kresiel vyčlenených pre nemeckých europoslancov získali aj zástupcovia neparlamentných strán, a to vďaka tomu, že pre voľby do Európskeho parlamentu nie je v spolkovej republike stanovená minimálna percentuálna hranica, ktorú by bolo potrebné prekonať. Mandáty má okrem iného recesistická Strana, konzervatívni Slobodní voliči (FW) alebo Piráti.

Kreslá nemeckých zástupcov v europarlamente budú rozdelené nasledovne: CDU/CSU – 29, Zelení – 20, SPD – 16, AFD – 11, Ľavica – šesť, FDP – päť. O zvyšných deväť mandátov sa podelia menšie strany.

Česko: Vyhralo ANO

Eurovoľby v Česku vyhralo hnutie ANO s 21,2 % hlasov. Druhá je ODS (14,5 %), tretí skončili Piráti (14 %). ČSSD nezískala žiaden mandát. Hnutie ANO bude mať šesť europoslancov, o dvoch viac než doteraz. Za ním skončila ODS so štyrmi europoslancami, ktorá počet mandátov zdvojnásobila. Tretie miesto obsadili Piráti a získali troch europoslanca rovnako ako koalícia Starostov s TOP 09, ktorá o jedno kreslo prišla. Po dvoch europoslancoch budú mať SPD a KDU-ČSL, ktorá tiež jeden mandát stratila. KSČM bude mať len jedného europoslanca oproti doterajším trom. Vládna ČSSD zastúpenie v europarlamente stratila, rovnako ako Slobodní.

K tohtoročným európskym voľbám prišlo v Česku 28,72 percenta oprávnených voličov. Účasť je o viac ako desať percentuálnych bodov vyššia ako pred piatimi rokmi.

Maďarsko: Orbán rozdrvil konkurenciu

Maďarský občiansky zväz (Fidesz) premiéra Viktora Orbána jasne vyhral voľby do Európskeho parlamentu. Získal vyše 52 percent hlasov a opozičné strany nechal ďaleko za sebou. Najúspešnejšou z nich je ľavicová Demokratická koalícia, ktorá má po sčítaní takmer všetkých okrskov 16 percent hlasov.

Rétorika namierená proti imigrácii aj samotnej Európskej únii vyniesla Orbánovi podobný zisk ako pred piatimi rokmi. Podľa agentúry Reuters si však Fidesz polepší o jeden mandát a bude mu patriť 13 z 21 maďarských kresiel.

Tretie miesto v Maďarsku patrí novej strane Momentum, ktorá získala takmer desať percent hlasov. Výrazne oslabili socialisti aj nacionalistický Jobbik, ktorí len mierne prekročili šesť percent.

Záujem voličov o európske voľby v Maďarsku podobne ako v ďalších stredoeurópskych krajinách vzrástol. K urnám sa ich dostavilo takmer 42 percent, čo je najviac od vstupu krajiny do EÚ.

Španielsko: Socialisti si zlepšili pozície

Voľby do Európskeho parlamentu v Španielsku vyhrali podľa očakávania vládni socialisti (PSOE) so ziskom takmer 33 percent odovzdaných hlasov a 20 europoslaneckých kresiel. Po sčítaní viac ako 98 percent hlasov o tom informovala agentúra Reuters. Podľa agentúry AFP je Španielsko jedinou veľkou krajinou Európskej únie, kde socialisti ovládnu výsledky eurovolieb.

Strana premiéra Pedra Sáncheza si ziskom 20 mandátov oproti roku 2014 polepšila o šesť kresiel. Vtedy víťazní ľudovci o štyri posty v EP prichádzajú a s 12 mandátmi skončili druhí. Za nimi skončila stredopravicová strana Ciudadanos, ktorá obsadí v europarlamente sedem kresiel, o jedno menej potom koalícia ľavice a katalánskych strán.

Toto zoskupenie bude v EP zastupovať aj bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont, ktorý na jeseň 2017 utiekol do Belgicka. Doma mu hrozí zatknutie pre obvinenie zo vzbury, ktorej sa podľa prokuratúry dopustil s ďalšími katalánskymi politikmi usporiadaním ilegálneho referenda o nezávislosti Katalánska. Kandidatúru mu pôvodne volebná komisia zamietla, súd ale verdikt komisie zvrátil.

Svojich prvých europoslancov bude mať od júla aj krajne pravicová strana Vox. Hlasovalo za ňu šesť percent voličov, čo znamená zisk troch mandátov.

Grécko: Uspela opozícia, budú voľby

V Grécku vo voľbách do Európskeho parlamentu vládne ľavicové hnutie SYRIZA jasne prehralo s opozičnou Novou demokraciou (ND).

Po sčítaní viac ako troch štvrtín odovzdaných hlasov získalo 23,7 percenta hlasov, zatiaľ čo konzervatívcov volilo 33,2 percenta voličov. Premiér Alexis Tsipras preto už oznámil, že budúci týždeň prezidenta Prokopisa Pavlopulosa požiada o vypísanie termínu predčasných parlamentných volieb, ktoré by sa mohli konať koncom júna. Informoval o tom denník Kathimerini.

SYRIZA síce naďalej bude mať v Európskom parlamente šesť zástupcov, ND však namiesto doterajších piatich europoslancov bude mať sedem.

Okrem týchto dvoch strán sa do parlamentu dostane aj stredoľavá koalícia KINAL, ktorej súčasťou je socialistická strana PASOK. Tá získala 7,5 percenta hlasov a dvoch europoslancov. Dvoch zástupcov budú mať v EP komunisti (KKE) s 5,5 percentami hlasov a neonacistické hnutie Zlatý úsvit, ktoré volilo 4,9 percenta hlasujúcich. Jedného zástupcu potom budú mať ešte dve menšie strany vrátane formácie MeRA25 založenej bývalým ministrom financií Jannisom Varoufakisom.

„Okamžite po druhom kole miestnych volieb požiadam prezidenta republiky, aby okamžite vypísal voľby,“ uviedol premiér Tsipras. Pretože voľby môžu byť vypísané najskôr za 22 dní, je podľa komentátorov najpravdepodob­nejšia termín konania predčasných volieb 30. jún. Riadne voľby sa mali konať v októbri.

Rakúsko: Kurzovi ľudovci vyhrali s výrazným náskokom

Kurzovi ľudovci získali 34,9 percenta hlasov, o takmer osem percent viac ako pred piatimi rokmi. V EP obsadia sedem mandátov. Na druhom mieste skončila s 23,4 percentami a piatimi mandátmi opozičnej SPÖ, ktorá si oproti minulým európskym voľbám pohoršila o 0,7 percentu­álneho bodu.

Tretie miesto vybojovala aj napriek korupčnému škandálu FPÖ so 17,2 percentami, čo predstavuje o 2,5 percentu­álneho bodu menej ako v roku 2014. Do parlamentných kresiel zasadnú traja jej zástupcovia.

Zelení získali 14 percent hlasov, respektíve dva mandáty, čím takmer tým vyrovnali tým svoj historický úspech z roku 2014. Liberálna strana NEOS mierne posilnila a so ziskom 8,7 percent hlasov a jedným mandátom bola piata.

Rakúsky parlament však na pondelkovej mimoriadnej schôdzi aj napriek historickému úspechu Kurzovej ľudovej strany (ÖVP) zrejme vysloví nedôveru jeho prechodnej poloúradníckej vlá­de.

Sebastian Kurz už oslavuje.
Sebastian Kurz už oslavuje. Autor: Reuters, LEONHARD FOEGER

Podľa tohto odhadu, vypracovaného inštitútmi ARGE Wahlen, SORA a Peter Hajek pre APA a televízne stanice ORF a ATV, by mali ľudovci získať 34,5 percenta odovzdaných hlasov a výrazne tak predbehnúť opozičnú Sociálnodemokra­tickú stranu Rakúska (SPÖ), ktorej predpovedajú zisk 23,5 percenta.

Podpora pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorá tento mesiac ukončila spoločné vládnutie s ÖVP, poklesla podľa uvedenej prognózy na 17,5 percenta.

Ďalšími v poradí sú Zelení so ziskom 13,5 percenta a do EP by sa mala dostať vďaka osempercentnej podpore aj liberálna strana NEOS. Neúspech je naopak predpovedaný ľavicovo-populistickej strane JETZT, uzatvára APA.

Volebná účasť by mohla podľa jej údajov výrazne prekročiť 50 percent.

Poľsko: Jednotkou je vládnuca strana PiS

Vládnuca pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS) zrejme zvíťazila v Poľsku vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa v tejto krajine konali v nedeľu. Vyplýva to z prieskumu medzi voličmi, ktorého výsledky priniesla tlačová agentúra AFP.

Eurovoľby v Poľsku.
Eurovoľby v Poľsku. Autor: SITA/AP, Czarek Sokolowski

Vládnuci konzervatívci by mali podľa týchto údajov získať 42,4 percenta hlasov, čo predstavuje 24 z 51 kresiel prináležiacich Poľsku v EP. Zoskupenie opozičných liberálnych strán, vystupujúce pod názvom Európska koalícia (KE), sa podľa tzv. exit pollu inštitútu Ipsos umiestňuje na druhej priečke so ziskom 39,1 percenta hlasov, resp. 22 kresiel.

Progresívna strana Jar (Wiosna) by mala získať 6,6 percenta hlasov a tri kreslá, zatiaľ čo 6,1 percenta a takisto tri kreslá prieskum pripisuje krajne pravicovému zoskupeniu Konfederácia.

Holandsko: Nečakaný úspech socialistov

V Holandsku nečakane vyhrali socialisti pod vedením podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa, favorizovaní liberáli premiéra Marka Rutteho skončili až druhí. Informovali o tom s odvolaním sa na predbežné výsledky holandská médiá. Sklamaním sú výsledky hlasovania pre protiúniovo zameranú Stranu pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa, ktorá získala len 3,5 percenta hlasov a do europarlamentu sa vďaka plánovanému prepočítaní mandátov prebojuje až vo chvíli, keď Európsku úniu opustí Veľká Británia.

Belgicko: Vo Flámsku zosilnela krajná pravica

Flámska krajne pravicová a separatistická strana Vlaams Belang (Flámsky záujem; VB) zaznamenala v nedeľu výrazné zisky hlasov v národných, regionálnych aj európskych voľbách. Ukázali to čiastočné neoficiálne výsledky.

Krajina s 11 miliónmi obyvateľov patrí k najviac rozdeleným členským štátom EÚ. Holandsky hovoriaci voliči vo Flámsku a francúzsky hovoriaci voliči vo Valónsku a Bruseli si vyberali vlastných kandidátov a strany. V Belgicku je aj menšie nemecky hovoriace spoločenstvo, vysvetlila tlačová agentúra AFP.

Eurovoľby v Belgicku.
Eurovoľby v Belgicku. Autor: SITA/AP, Virginia Mayo

Hlasovanie v trojakých voľbách poznamenal protest pred dôležitou železničnou stanicou Brusel-sever (Brussels Gare du Nord), kde polícia podľa svojich slov zatkla 200 protestujúcich z hnutia takzvaných žltých viest.

Na základe výsledkov parlamentných volieb sa začnú rokovania o vytvorení vlády, päť mesiacov po tom, čo padla vládnuca koalícia a premiér Charles Michel bol poverený viesť dočasný kabinet bez väčšiny.

Avšak po spočítaní 15 percent hlasov vo všetkých troch hlasovaniach v holandsky hovoriacom Flámsku sa ukazuje, že krajne pravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) získa 18 percent, teda približne trikrát viac než v posledných voľbách v roku 2014.

Strana Vlaams Belang sa posilnila sčasti aj na úkor konzervatívnej nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ale Flámsko bude naďalej viesť pravicová N-VA. V Bruseli a Valónsku sú vo vedení francúzski hovoriaci socialisti.

Toto bude komplikovať každú snahu o dohodnutie koalície v 150-člennom federálnom belgickom parlamente, kde majú zastúpenie strany z Flámska aj Valónska. To ešte viac zdôrazňuje rozkol v belgickej politike.

Účasť v eurovoľbách je najvyššia za 20 rokov

Účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v 27 štátoch Európskej únie (EÚ) sa priblížila k 51 percentám. Informoval o tom hovorca EP Jaume Duch Guillot s tým, že toto číslo je najvyššie za 20 rokov a znamená obrat oproti doterajšiemu postupnému poklesu účasti. Údaje pritom nezahŕňajú Veľkú Britániu, ktorá by mala svoje čísla dodať dnes večer.

„Je to veľmi výrazný nárast účasti, vôbec prvý raz od prvých európskych volieb v roku 1979,“ skonštatoval Guillot.

Štvordňové voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých si voliči vyberajú 751 zástupcov v europarlamente, sa konajú od 23. do 26. mája. Svoje hlasy v nich mohlo odovzdať 426 miliónov oprávnených voličov z 28 štátov. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, počet poslancov klesne na 705.

{* koniec-sablona *}

  • Približne 418 miliónov ľudí v celej Európe si od štvrtku mohlo vyberať svojich kandidátov do EP, ktorý tvorí spolu 751 členov.
  • Vo štvrtok sa začali voľby otvorením volebných miestností v Holandsku a Spojenom kráľovstve. Británia je po predĺžení termínu vystúpenia z EÚ do 31. októbra ešte stále členským štátom EÚ, mala teda aj povinnosť voľby usporiadať. Ak by sa tak nestalo, 1. júna by automaticky došlo k brexitu bez dohody.
  • Voľby do EP pokračovali v piatok v Írsku a v Česku, kde sa volilo aj v sobotu. Hlasovanie sa v sobotu konalo v Lotyšku, na Malte aj na Slovensku.
  • Výsledky volieb nemohli byť zverejnené, skôr než sa v nedeľu o 23.00 h zatvorili volebné miestnosti v poslednej krajine, ktorou bolo Taliansko.
#eurovoľby 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku