Ako bude po voľbách fungovať únia?

Kto s kým? A kto čo dostane? Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa pomaly končia, ale v Európskej únii už nastupuje nová politická realita. Kým pred hlasovaním sa hovorilo najmä o tom, ako sa v europarlamente posilnia nacionalisti a aký bude rozdrobený, teraz už politici riešia, ako sa dohodnúť na ďalšom fungovaní únie.

26.05.2019 18:30
06-eurovolby RUMUNK Foto:
Rumunská volička, ktorá môže ísť príkladom v celej EÚ. Členka volebnej komisie pomáha 97-ročnej Florice Dragusavovej odniesť do urny hlasovací lístok. Táto Rumunka zdôrazňuje, že od pádu komunizmu nevynechala ani jedny voľby. Napriek vysokému veku prišla hlasovať aj teraz - vo voľbách do europarlamentu.
debata (3)

Už v utorok sa v Bruseli stretnú lídri štátov EÚ, aby o tom rokovali. Podľa predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý neformálnu schôdzku povedie, sa diskusia bude týkať výsledkov eurovolieb a nominácií na hlavné posty v únii.

"Samozrejme, tento proces sa bude riadiť pravidlami, ktoré určujú zmluvy o fungovaní Európskej únie. Mal by odrážať geografickú a rovnako aj demografickú rovnováhu tak, aby boli na najvyšších pozíciách EÚ zastúpené väčšie a menšie štáty,“ uviedol Tusk.

Bude potrebný kompromis

Na Slovensku sa hlasovalo v sobotu, ľudia vyberali 14 europoslancov. O celkové víťazstvo v rámci únie bojovali európski ľudovci so socialistami. Centristickú ľavicu už vo štvrtok potešili neoficiálne výsledky z Holandska, podľa ktorých tu zvíťazili sociálni demokrati.

Írsko zase v piatok ukázalo, že európski zelení by si mohli posilniť svoje postavenie v europarlamente, najmä vzhľadom na očakávaný dobrý výsledok ekologickej strany v Nemecku. Viaceré celoeurópske prieskumy naznačovali, že to súvisí s tým, aká je najmä pre mladšiu generáciu dôležitá otázka boja s klimatickými zmenami. Írska Strana zelených by podľa odhadov napríklad mohla získať až tri kreslá v EP z 13, čo by bol jej najlepší výsledok v histórii.

Všetky tieto počty budú dôležité. Od nich sa bude odvíjať debata, ako budú vyzerať budúce inštitúcie únie a kto ich povedie. Hlavné politické strany v EÚ pred voľbami nominovali svojich kandidátov na budúceho šéfa Európskej komisie (EK). Za doteraz najväčšiu frakciu v europarlamente, ľudovcov, to je Nemec Manfred Weber, za druhú najväčšiu, socialistov, zase Holanďan Frans Timmermans. Tento systém takzvaných špicenkandidátov sa nepáči viacerým členským štátom a sú to práve ich vrcholní predstavitelia, ktorí vyberajú šéfa eurokomisie. Lenže potom ho musí schváliť EP, ktorý by podľa vlastného uznesenia mal rešpektovať kandidátov navrhnutých politickým stranami.

Preto bude potrebné hľadať kompromis medzi inštitúciami. A nejde len o predsedu EK. Bojuje sa aj o post šéfa Európskej rady, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, predsedu samotného EP a tiež o to, kto bude riadiť Európsku centrálnu banku a ako sa rozdelia jednotlivé posty pre eurokomisárov z členských krajín.

„Čo sa týka inštitucionálneho rámca, tak EP by podľa mňa mal pracovať na posilnení svojho postavenia. Rád by som videl zmenu zmlúv, ktorá by to umožnila. Napríklad rozšírenie politických oblastí, v ktorých by rozhodovalo spoločne. Alebo by mohli dostať europoslanci možnosť legislatívnej iniciatívy,“ uviedol pre Pravdu odborník na EÚ Ragnar Weilandt z Vesalius College v Bruseli.

Podľa experta je však nepravdepodobné, že by sa počas mandátu súčasného EP alebo v dohľadnej budúcnosti došlo k zmene zmlúv.

„Ale aj bez toho môže europarlament urobiť veľa preto, aby zvýšil svoju verejnú viditeľnosť. Europoslanci by si mali zaistiť, aby mali slovo pri výbere novej Európskej komisie. Vo všeobecnosti by europarlament mal pokračovať v dohliadaní na eurokomisiu a členské štáty. Čo sa týka politik, tak by sa mal sústrediť na najdôležitejšie veci, ktoré ovplyvňujú celú Európu. Boj proti klimatickým zmenám a pripraví na núdzový klimatický stav, tlak na udržateľnejšie a koherentnejšie politiky v migrácii, obrane, energetickej nezávislosti, zahraničných vzťahoch a ekonomických a finančných otázkach,“ reagoval Weilandt.

Od roku 1979, keď sa prvý raz konali voľby do europarlamentu, v nich postupne klesala účasť. Vyzerá to však tak, že tentoraz by mala trocha stúpnuť. Minimálne to naznačovali predbežné informácie z niektorých krajín, vrátane Slovenska. Odborníčka na EÚ Aline Sierpová z Maastrichtskej univerzity pripomenula, že dôležitosť EP sa zvyšuje, hoci to voliči nie vždy tak vnímajú.

"Na začiatku bol europarlament len akýmsi poradným orgánom. Teraz už spoločne s Radou EÚ rozhoduje o legislatíve. No europarlament je pre voličov stále často nedôležitou inštitúciou, ktorá nemá zásadné slovo,“ uviedla pre Pravdu Sierpová. "A skutočne, v porovnaní s národnými parlamentmi chýba EP jedna dôležitá vec. Jeho členovia nepredkladajú zákony. Kandidát európskych socialistov na pozíciu šéfa eurokomisie Timmermans už oznámil, že ak by predsedal EK, tak to neformálne zmení, legislatívne návrhy europarlamentu si vypočuje a bude sa nimi zaoberať,“ vysvetlila odborníčka.

Samozrejme, aj takéto vyjadrenia sú súčasťou boja o funkcie v EÚ. Timmermans v súvislosti s predpokladanou výhrou svojich sociálnych demokratov v Holandsku tvrdil, že to ľavicu nasmeruje na výhru na úrovni únie. Ľudovci hneď kontrovali, že sú presvedčení, že zvíťazia oni, ako to predpovedali viaceré prieskumy. Vyzerá to však tak, že v 751-člennom parlamente bude potrebné hľadať širšiu zhodu proeurópskych síl na tom, ako má únia fungovať.

Pozornosť venovaná populistom

Aj preto sa značná časť pozornosti sústredila na Taliansko a krajne pravicovú Ligu vicepremiéra Mattea Salviniho. Ten sa pred voľbami snažil zjednotiť časť populisticko-nacionalistických strán v rôznych krajinách únie. Hoci sa rátalo s tým, že radikáli a extrémisti sa vo voľbách posilnia, Salviniho Európska aliancia ľudí a národov nie je zďaleka pevná. Na Slovensku sa k nej pridala strana Sme rodina Borisa Kollára, ktorá sa podľa neoficiálnych výsledkov ani do EP nedostala.

Salviniho holandský spojenec Geert Wilders o niekoľko europoslancov asi prišiel. Salvini čakal najmä na výsledky Alternatívy pre Nemecko (AfD), francúzskeho Národného združenia Marine Le Penovej či Flámskeho záujmu v Belgicku. Pred voľbami sa taliansky politik snažil o spolupráci komunikovať aj s maďarským Fideszom premiéra Viktor Orbána a poľskou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawa Kaczyńského, ale bez konkrétnych výsledkov.

"Povedal by som, že radikálne a populistické strany sú v rôznych krajinách úspešné z odlišných, hoci súvisiacich dôvodov. V Británii je to reakcia na to, že politický systém nedokázal vyriešiť brexit, vo Francúzsku sú to problémy spoločenskej nerovnosti, deindustrializácie a národnej identity, v Grécku či Taliansku je to zase odpoveď na viaceré krízy na národnej aj európskej úrovni,“ reagoval pre Pravdu Roman Gerodimos, expert na politickú komunikáciu z Bournemouthskej univerzity. "Nástup a úspechy populistických a radikálnych strán však analytici často zveličujú. Sme svedkami aj nových tém, ktoré ovplyvňujú politickú agendu, ako sú klimatické zmeny a životné prostredie,“ uviedol Gerodimos.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #eurovoľby 2019