Haulík: Pád Smeru môže byť ešte strmší, opozícia tiež nemá dôvod na radosť

„Otázka je, či sa to zastaví. Zatiaľ robia v Smere všetko pre to, aby tento trend pokračoval. Vnútrostranícke konflikty síce nepúšťajú von, ale mnohé presakujú na verejnosť a obraz strany je silne pošramotený,“ zhodnotil sociológ s tým, že pád môže byť ešte strmší. „Závisí od toho, ako budú fungovať v priebehu zvyšných mesiacov do parlamentných volieb,“ upozornil Haulík. Voľby do Národnej rady budú budúci rok v marci.

Bez poslanca v europarlamente budú koaličné strany SNS (približne 4 percentá) a Most-Híd (menej ako 3 percentá). Podľa Haulíka koalícii uškodili minuloročné udalosti. „Nedokázali vyriešiť problémy, ktoré sa odvtedy ťahali. Každý sa hrá na vlastnom piesočku, riešia koaličné spory. Škodí to všetkým trom koaličným stranám. Najviac na to doplatil Most-Híd, ktorý vyzerá, že je už nerevitalizovateľný do parlamentných volieb,“ nazdáva sa Haulík. Národniari zase doplácajú na to, že ich témy si osvojili iné subjekty. „SNS je málo radikálna na to, aby odolala atakom zo strany ĽS NS a ešte je v rezerve v zákulisí nejaký ten Harabinov subjekt,“ priblížil sociológ.

Opozičné parlamentné strany tiež nemajú dôvod na radosť. Liberálna SaS klesla a podľa výsledkov v eurovoľbách zrejme stráca post opozičného lídra. OĽaNO sa dostalo na tesnú hranicu zvoliteľnosti a Sme rodina s 3,2 percenta celkom pohorela. „Potvrdzuje sa, že opozícia nevyužila komfortné podmienky, ktoré ako opozícia mala. Nemusela riešiť populárne a nepopulárne opatrenia a mohla si pokojne budovať svoju voličskú podporu. Príliš sa spoliehali na to, že sa nič nedeje, médiá ich šetrili, žiadne ataky, aké schytávala koalícia, sa vo vzťahu k opozícii nevyskytovali. Povedal by som, že zaspali na vavrínoch. Ukázalo sa, že to, čo ponúkajú, je málo. Zabudli, že ako mnohé tie opozičné strany prišli z ničoho nič do parlamentu, môže sa tento proces zopakovať a zdá sa, že sa opakuje,“ podčiarkol sociológ.

Ako sa tieto výsledky premietnu do blížiacich sa parlamentných volieb, je zatiaľ predčasné hovoriť. „Do istej miery to súvisí, ale nedá sa to automaticky prepísať na parlamentné voľby. Účasť je rádovo nižšia, isté skupiny voličov, ktoré by v parlamentných voľbách volili, sa teraz nezúčastnili,“ skonštatoval Haulík a pripomenul, že treba hľadieť aj na to, aká bola účasť v mestách, v Bratislave a v regiónoch. „Ale zdá sa, že eurovoľby odzrkadlili trendy a podobné sa môžu prejaviť aj v parlamentných voľbách,“ dodal sociológ.