Zdá sa, že budúci Európsky parlament (EP) bude po voľbách viac rozdrobený a že populisti a extrémisti v ňom posilnia svoje pozície. No napriek tomu by v ňom stále mala byť solídna väčšina europoslancov podporujúca Európsku úniu. Ak to tak bude, čo by mali byť priority europarlamentu, berúc do úvahy aj ostatné inštitúcie EÚ?
Ako ste povedali, vyzerá to tak, že zloženie EP skutočne nebude až také odlišné od toho, ako to vyzerá dnes. Bolo byť však katastrofou, keby väčšina v europarlamente pokračovala len v tom, ako robí veci doteraz. Tieto voľby ukazujú, že hlasovanie do Európskeho parlamentu už nie len výberom druhej kategórie, ale má vplyv na to, kto získa najdôležitejšie pozície v Európskej únii, ako bude vyzerať jej legislatíva a politiky.
Čo by teda mal europarlament robiť?
EP by podľa mňa mal prebrať líderstvo v únii, čo sa týka jej reforiem, a mal by sa snažiť, aby bola EÚ atraktívnejšia pre verejnosť. Je celkom možné, že aj ľudia, ktorí sú kritici eura, budú súčasťou proeurópskej kvalifikovanej väčšiny v europarlamente. Mohol by to byť stimul pre reformy. A tu by som sa ešte vrátil k prioritám, ktoré ste už spomenuli. V prvom rade by EP mal žiadať od budúceho šéfa Európskej komisie agendu, ako zreformovať politiky a fungovanie inštitúcií. Je možné, že k tomu prispeje systém výberu ďalšieho predsedu eurokomisie v podobe takzvaných špicenkandidátov. Ak by to tak nebolo, väčšinová koalícia by mala vybrať kandidáta, ktorý by presadzoval potrebné zmeny v únii.
Na čo konkrétne by mali byť zamerané tieto reformy?
Europarlament by mal urobiť viac, čo sa týka rokovaní o budúcom rozpočte EÚ, teda o viacročnom finančnom rámci a legislatívnych balíčkov súvisiacich s finančnými dosahmi na úniu. EP by tiež mal novým spôsobom pristúpiť k politikám s pridanou hodnotou pre EÚ a mal by sa na ne zamerať. To by mohlo viesť k malému prenosu kompetencií späť na úroveň členských štátov, čo by mohlo byť zaujímavé aj pre umiernených euroskeptikov. Tiež by to mohlo znamenať úspory a koncentráciu prostriedkov do obmedzenejšieho počtu aktivít. Subsidiarita a pridaná hodnota pre EÚ by mali byť kľúčom k týmto zmenám.
V súvislosti s hlasovaním do europarlamentu často zaznieva najmä v menších členských štátoch ako Slovensko, že ich členovia EP príliš nemôžu ovplyvniť rozhodnutia tejto inštitúcie. Bolo by v súvislosti s týmito sťažnosťami možné nejakým spôsobom zmeniť fungovanie Európskeho parlamentu alebo je systém nastavený dobre?
Najprv by som chcel povedať, že dúfam, že účasť na voľbách do EP sa bude na Slovensku viac blížiť k priemeru v EÚ. Znamenalo by to pre slovenských europoslancov lepšie prepojenie s verejnosťou. Nemôžem komentovať, akú majú vaši členovia europarlamentu kapacitu ovplyvňovať jeho rozhodnutia. Vo všeobecnosti by som povedal, že ak pochádzate z menšej krajiny, tak ako europoslanec musíte pracovať viac a je potrebné, aby ste si hľadali spojencov medzi kolegami, ktorí majú podobnú agendu. Väčšina v rámci politických skupín a v celom EP je založená na rokovaniach a spojenectvách. To je základ európskej politiky. Ak chce povedzme nemecká vláda presadiť nejakú legislatívu, hoci by mala podporu vlastných europoslancov, stále to nemôže urobiť sama. Musí hľadať väčšinu pre jej návrh a robiť kompromisy. Europoslanci z menších krajín môžu dosiahnuť rovnaký výsledok, ale pravdepodobne musia tvrdšie pracovať, aby v EP väčšinu vytvorili.