Pri nebývalo vysokej voličskej účasti sa však – aj napriek úspechu týchto zoskupení v niektorých krajinách – nenaplnila možnosť razantného nástupu populistických a nacionalistických strán, ktorých deklarovaným cieľom je rozklad existujúcej podoby európskej integrácie. Voličov pritom prišlo takmer 51 percent, teda o osem percent viac ako pred piatimi rokmi. V SR bola tento rok účasť 22,74 percenta.
Straty víťazných európskych ľudovcov (EPP), ktorí z 221 mandátov klesnú na 179 mandátov, a socialistov, ktorí zo 191 kresiel v roku 2014 teraz dostali len 150, znamenajú, že tieto strany po sérii desaťročí strácajú v parlamente spoločnú väčšinu. Hľadanie dohody o konkrétnych témach a agende pre najbližšie roky bude teda pre politické sily zložitejšie než doteraz.
Ľudovci a socialisti prizvú k spolupráci liberálov
K spolupráci ľudovci a socialisti teraz prizvú liberálov z frakcie ALDE, v ktorej budú pôsobiť aj dvaja slovenskí europoslanci z Progresívneho Slovenska. Tá posilnila a dosiahne zrejme 107 kresiel. Jej súčasťou bude aj koalícia Obnova francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, čo môže znamenať, že hneď v prvé dni nová „proeurópska progresívna väčšina“ zaškrípe. Macron sa totiž jasne vymedzuje proti systému takzvaných vedúcich kandidátov (spitzenkandidátov). V jeho rámci by – ak by bol uplatnený rovnako ako v roku 2014 – mal do čela Európskej komisie po Jeanovi-Claudea Junckerovi nastúpiť líder EPP Manfred Weber.
Zástupcovia budúcich partnerov, za socialistov terajší prvý podpredseda komisie Frans Timmermans a za ALDE jeho výrazné tváre Guy Verhofstadt aj Margrethe Vestagerová, už však odmietli, že by potrebná podpora mala z ich strany prísť nejako automaticky.
Pretože parlamentu návrh na obsadenie pozície predsedu komisie predkladá summit EÚ, teda prezidenti a premiéri členských krajín, otvára sa cesta k niekoľkým týždňom vyjednávania o novom obsadení nielen kresla na čele komisie, ale aj ďalších kľúčových pozícií v únii: v hre bude post predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pred koncom roka nový predseda Európskej rady po Donaldovi Tuskovi a koniec-koncov aj pozície šéfa samotného parlamentu. Neformálne rokovania začínajú zrejme už dnes, šéfovia štátov a vlád do debaty vstúpia v utorok večer. Tusk chce mať okolo návrhu summitu na nového šéfa komisie jasno na riadnom úniovom summite v júni.
Zelení viac ovplyvnia agendu únie
Zaujímavou správou, ktorú hlasovanie prinieslo, je posilnenie Zelených z 52 v roku 2014 na terajších 70 mandátov. Nepochybne to v najbližších mesiacoch a rokoch ovplyvní spôsob, akým sa bude únia snažiť reagovať na klimatické zmeny a ako bude v tejto súvislosti riešiť také otázky, ako je potrebná energetická únia.
Na potrebu účinnejšieho európskeho postupu v týchto oblastiach však výrazne upozorňujú aj socialisti, ich volebný líder Timmermans v nedeľu v noci žiadal vznik platformy všetkých „progresívnych síl“ v EP a spoluprácu so Zelenými neodmieta ani Weber a jeho EPP.
Odchod Británie oslabí protiúniové zoskupenia
Čo sa naopak nenaplnilo, boli očakávania výrazného nástupu nacionalistických, antiimigračních či protiuniových zoskupení. Taliansky vicepremiér a šéf tamojšej krajne pravicovej Ligy Matteo Salvini chcel vo voľbách úniou otriasť, celoeurópske výsledky týchto strán – napriek ich úspechom práve v Taliansku, Maďarsku či Francúzsku – ale teraz teda k deštrukcii širšieho prouniového prúdu stačiť nebudú. Frakcie, v ktorých sa podobné zoskupenia združovali v minulom europarlamente, dostali spoločne teraz 114 mandátov, s možnosťou, že posilnia ešte o niektoré z nových strán, ktoré majú celkom necelých tridsať kresiel.
Samostatnou kapitolou je úspech Strany brexitu europoslanca Nigela Faragea v Británii. Voliči tam potrestali obe tradičné veľké strany za neschopnosť vyriešiť vlečúci pat okolo britského odchodu z únie. Problém to znamená aj pre konzervatívnu frakciu ECR, ktorú do volieb viedol český europoslanec a podpredseda ODS Jan Zahradil. Namiesto 77 doterajších členov by mala novo mať 58 mandátov – a z toho len štyroch britských konzervatívcov.
Británia by však mala na konci tohtoročného októbra z únie odísť, práve k tomuto dátumu bol zatiaľ brexit odložený. Ak Briti skutočne EÚ opustia, odídu v rovnakú chvíľu aj ich europoslanci, vrátane tých Farageových – a pretože ich zrejme bude až 29, bude to znamenať ďalšie oslabenie nacionalistických strán, ktoré v EP zostanú.