Európska politika sa zmení, hľadanie zhody bude zložitejšie

Voľby do Európskeho parlamentu zmenili dlhoročný status quo celoeurópskej politiky. Dôsledkom oslabenia tradičných strán ľavého aj pravého stredu bude zjavne rozšírenie proeurópskej koalície o ďalšieho partnera či viac partnerov a teda aj zložitejšie vyvažovanie a hľadanie názorových prienikov a koalícií.

27.05.2019 13:46
Belgicko eurovolby19 EÚ EP Foto: ,
Chlapec kráča s balónom pred nápisom, ktorí držia klimatickí aktivisti po voľbách do Európskeho parlamentu 26. mája 2019 v Bruseli.
debata (7)

Pri nebývalo vysokej voličskej účasti sa však – aj napriek úspechu týchto zoskupení v niektorých krajinách – nenaplnila možnosť razantného nástupu populistických a nacionalistických strán, ktorých deklarovaným cieľom je rozklad existujúcej podoby európskej integrácie. Voličov pritom prišlo takmer 51 percent, teda o osem percent viac ako pred piatimi rokmi. V SR bola tento rok účasť 22,74 percenta.

Straty víťazných európskych ľudovcov (EPP), ktorí z 221 mandátov klesnú na 179 mandátov, a socialistov, ktorí zo 191 kresiel v roku 2014 teraz dostali len 150, znamenajú, že tieto strany po sérii desaťročí strácajú v parlamente spoločnú väčšinu. Hľadanie dohody o konkrétnych témach a agende pre najbližšie roky bude teda pre politické sily zložitejšie než doteraz.

Ľudovci a socialisti prizvú k spolupráci liberálov

K spolupráci ľudovci a socialisti teraz prizvú liberálov z frakcie ALDE, v ktorej budú pôsobiť aj dvaja slovenskí europoslanci z Progresívneho Slovenska. Tá posilnila a dosiahne zrejme 107 kresiel. Jej súčasťou bude aj koalícia Obnova francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, čo môže znamenať, že hneď v prvé dni nová „proeurópska progresívna väčšina“ zaškrípe. Macron sa totiž jasne vymedzuje proti systému takzvaných vedúcich kandidátov (spitzenkandi­dátov). V jeho rámci by – ak by bol uplatnený rovnako ako v roku 2014 – mal do čela Európskej komisie po Jeanovi-Claudea Junckerovi nastúpiť líder EPP Manfred Weber.

Zástupcovia budúcich partnerov, za socialistov terajší prvý podpredseda komisie Frans Timmermans a za ALDE jeho výrazné tváre Guy Verhofstadt aj Margrethe Vestagerová, už však odmietli, že by potrebná podpora mala z ich strany prísť nejako automaticky.

Pretože parlamentu návrh na obsadenie pozície predsedu komisie predkladá summit EÚ, teda prezidenti a premiéri členských krajín, otvára sa cesta k niekoľkým týždňom vyjednávania o novom obsadení nielen kresla na čele komisie, ale aj ďalších kľúčových pozícií v únii: v hre bude post predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pred koncom roka nový predseda Európskej rady po Donaldovi Tuskovi a koniec-koncov aj pozície šéfa samotného parlamentu. Neformálne rokovania začínajú zrejme už dnes, šéfovia štátov a vlád do debaty vstúpia v utorok večer. Tusk chce mať okolo návrhu summitu na nového šéfa komisie jasno na riadnom úniovom summite v júni.

Zelení viac ovplyvnia agendu únie

Zaujímavou správou, ktorú hlasovanie prinieslo, je posilnenie Zelených z 52 v roku 2014 na terajších 70 mandátov. Nepochybne to v najbližších mesiacoch a rokoch ovplyvní spôsob, akým sa bude únia snažiť reagovať na klimatické zmeny a ako bude v tejto súvislosti riešiť také otázky, ako je potrebná energetická únia.

Na potrebu účinnejšieho európskeho postupu v týchto oblastiach však výrazne upozorňujú aj socialisti, ich volebný líder Timmermans v nedeľu v noci žiadal vznik platformy všetkých „progresívnych síl“ v EP a spoluprácu so Zelenými neodmieta ani Weber a jeho EPP.

Odchod Británie oslabí protiúniové zoskupenia

Čo sa naopak nenaplnilo, boli očakávania výrazného nástupu nacionalistických, antiimigračních či protiuniových zoskupení. Taliansky vicepremiér a šéf tamojšej krajne pravicovej Ligy Matteo Salvini chcel vo voľbách úniou otriasť, celoeurópske výsledky týchto strán – napriek ich úspechom práve v Taliansku, Maďarsku či Francúzsku – ale teraz teda k deštrukcii širšieho prouniového prúdu stačiť nebudú. Frakcie, v ktorých sa podobné zoskupenia združovali v minulom europarlamente, dostali spoločne teraz 114 mandátov, s možnosťou, že posilnia ešte o niektoré z nových strán, ktoré majú celkom necelých tridsať kresiel.

Samostatnou kapitolou je úspech Strany brexitu europoslanca Nigela Faragea v Británii. Voliči tam potrestali obe tradičné veľké strany za neschopnosť vyriešiť vlečúci pat okolo britského odchodu z únie. Problém to znamená aj pre konzervatívnu frakciu ECR, ktorú do volieb viedol český europoslanec a podpredseda ODS Jan Zahradil. Namiesto 77 doterajších členov by mala novo mať 58 mandátov – a z toho len štyroch britských konzervatívcov.

Británia by však mala na konci tohtoročného októbra z únie odísť, práve k tomuto dátumu bol zatiaľ brexit odložený. Ak Briti skutočne EÚ opustia, odídu v rovnakú chvíľu aj ich europoslanci, vrátane tých Farageových – a pretože ich zrejme bude až 29, bude to znamenať ďalšie oslabenie nacionalistických strán, ktoré v EP zostanú.

7 debata chyba
Viac na túto tému: #eurovoľby 2019