KDH: Dvere do hnutia sú otvorené, účelové koalície ale odmietajú

Dvere Kresťanskodemokratického hnutia sú otvorené, aj vždy budú. Za 30 rokov existencie hnutia odišlo z KDH dosť ľudí, ktorí vytvorili svoje vlastné strany, ale tie skôr či neskôr zanikli. Výsledok volieb do Európskeho parlamentu dáva KDH dôvod byť optimistami do budúcnosti, považujú sa za lídrov v konzervatívnom priestore.

27.05.2019 14:59
SR eurovoľby 2019 KDH Hlina, Lexmann, Majerský Foto: ,
Na snímke zvolení poslanci do Európskeho parlamentu za stranu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Miriam Lexmann (vľavo), predseda KDH Alojz Hlina a podpredseda KDH Milan Majerský.
debata (2)

Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov KDH počas dnešnej tlačovej konferencie. Ako však povedal predseda KDH Alojz Hlina, účelové koalície odmieta.

„Sú rôzne formy spájania sa. My máme veľký konzervatívny dom, nech sa páči. Kto chce spolupracovať inak, napríklad koalíciou, tak tu je problém. Špeciálne je problém so stranou, ktorá bola tesne pred voľbami kúpená. Bolo to kúpené, je problém s financovaním. Je problém, kto tam kandidoval. KDH je moderná kresťanskodemo­kratická strana. Ale platí, že ľudia, ktorí sa chcú angažovať, prinášať riešenia, nech sa páči, sú vítaní,“ povedal dnes Hlina na margo možných rokovaní s Kresťanskou úniou. V nej pôsobí bývalá dlhoročná politička za KDH Anna Záboská. Hlina odmieta, aby sa strana s dlhoročnou tradíciou spojila s niekym, kto stranu založil pár týždňov pred voľbami.

Zároveň však platí, že ľudia z Kresťanskej únie sa môžu vrátiť do KDH. Potvrdil to Hlina aj podpredseda KDH Milan Majerský. „Musíme sa vyhnúť precedensu, že niekto si založí stranu, dá názov kresťanská a bude sa uchádzať o koaličnú zmluvu s KDH. My pozývame ľudí, ktorí to s kresťanskou politikou myslia vážne, ale nie ako koaličných partnerov, ale ako členov. Pozývame ľudí z Kresťanskej únie, aby prišli do KDH,“ povedal Majerský.

Pre výsledok eurovolieb KDH zváži podanie na ÚS

KDH zváži podanie na Ústavný súd SR. Dôvodom je, že hoci ich strana skončila vo voľbách do Európskeho parlamentu na štvrtom mieste pred Slobodou a Solidaritou, je to práve kandidátka ich strany, ktorej pripadol „brexitový mandát“. Miriam Lexmann teda môže do europarlamentu nastúpiť až po odchode Veľkej Británie z EÚ. Ako povedal podpredseda hnutia Pavol Zajac, KDH to považuje za nespravodlivé.

„Nie je pravda, že čakám na brexit. Vidím vyšší záujem v situácii, v ktorej sa celá Európska únia nachádza. To je napríklad udržať jednotu. Nemôžem povedať, že čakám netrpezlivo na brexit. Vidím vyšší záujem v tom, aby sa brexit nestal,“ povedala Lexmann s tým, že keď vidí, ako egoisticky sa správajú politici vo Veľkej Británii, myslí si, že Briti napokon z Únie odídu. „Pokiaľ zvážime nejaké právne kroky, tak to nebude súvisieť s brexitom, ale s tým, že KDH sa snaží vnášať slušnosť a spravodlivosť do politiky,“ povedala možná budúca poslankyňa EP. Výsledok volieb sa podľa nej nedá považovať za spravodlivý.

Novelu, ktorá 14. mandát upravuje, prijali parlament začiatkom roka. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Veľkej Británie by sme mali mať 14 mandátov. Podľa pôvodného plánu malo byť Spojené kráľovstvo už mimo EÚ, zatiaľ sa tak nestalo. Na ostrovoch sa konali aj eurovoľby. Náš 14. europoslanec sa teda mandátu môžu ujať až po brexite. Pre náročnú vnútropolitickú situáciu v Spojenom kráľovstve je neisté, či sa to stane a kedy.

KÚ spájajú kresťanské sily do parlamentných volieb

Predstavitelia Kresťanskej únie (KÚ) začínajú tento týždeň prvé kolo rozhovorov o spájaní kresťanských síl do parlamentných volieb. Uvádza sa to v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla predsedníčka KÚ Anna Záborská. V nedeľu totiž "zaznela v médiách nepravdivá informácia, že Kresťanská únia podmieňuje rokovanie s KDH o koalícii do parlamentných volieb 2020 výmenou jeho predsedu. Kresťanská únia si nikdy takúto podmienku nekládla,“ objasnila Záborská.

Zároveň poďakovala všetkým voličom, ktorí odovzdali Kresťanskej únii svoj hlas. „Ich hlasy sú signálom toho, že projekt Kresťanskej únie má budúcnosť. Výsledky navyše definitívne ukázali, že Kresťanská únia neberie hlasy KDH, ale ponúka alternatívu pre kresťanov, ktorí doteraz volili iné strany,“ zdôvodnila Záborská. Branislav Škripek z KÚ v stanovisku doplnil, že dôvera voličov ich zaväzuje k tomu, aby na tomto spoločnom projekte pracovali s ešte väčším odhodlaním a nasadením.

Kresťanskú úniu (KÚ) založili odídenci z Kresťanskode­mokratického hnutia (KDH) a hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Anna Záborská a Branislav Škripek. V sobotňajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) získala KÚ 3,85 percenta hlasov, volilo ju 37 974 voličov. Tento výsledok im však na získanie mandátu v EP nestačil, keďže neprekročili potrebné päťpercentné volebné kvórum. Z ostatných kresťanských politických strán sa do europarlamentu dostalo Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) so ziskom 9,69 percenta hlasov. Z kandidátov KDH získal najviac hlasov Ivan Štefanec a Miriam Lexmann. Lexmann však obsadí štrnásty mandát za Slovensko v EP až v prípade brexitu, teda po tom, čo Európsku úniu opustí Veľká Británia.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #eurovoľby 2019