„Voličské motivácie vychádzajú z iných vecí, nielen zo všeobecného vzťahu k európskej integrácii. Na druhej strane, prieskumy verejnej mienky ukazujú, že hoci sú Slováci viac kritickí než pred niekoľkými rokmi, vo väčšine stále podporujú členstvo v EÚ. Aj Kotlebova strana de facto zastavila zber podpisov pod petíciu za vystúpenie z EÚ,“ pripomenul Geist.
Účasť bola najvyššia zo všetkých eurovolieb, 22,74 percenta. Po prvý raz sa začína číslicou 2, aj tak to nestačilo a v EÚ sme skončili na chvoste. Podľa Geista nie je náhoda, že Slovensko ťahá v účasti za najkratší povraz. „Eurovoľby tak trochu ovplyvňuje fakt, že krátko pred nimi sú prezidentské voľby. Kampaň je relatívne krátka, väčšina politických strán k nej pristupuje vlažne. Tému nášho členstva v EÚ a to, ako eurovoľby ovplyvňujú smerovanie únie, nestačí komunikovať zopár týždňov pred voľbami, treba ju komunikovať dlhodobo. Strany sa týmto témam de facto nevenujú,“ myslí si analytik.
Okrem Beňovej a Štefanca, ktorí v europarlamente pôsobili aj doteraz, v zozname je dvanásť nováčikov. Podľa Geista to nemusí byť nevýhoda, hoci „starí“ europoslanci už môžu mať v Európskom parlamente vybudovanú pozíciu, vzťahy a kontakty. „Na druhej strane, väčšina doterajších europoslancov zo Slovenska nepatrila k najaktívnejším ani k najvplyvnejším. Až taký rozdiel to pre tých nováčikov nebude,“ nazdáva sa analytik.