Prekvapenie eurovolieb: zelená vlna

, , 30.05.2019 12:00
Belgicko eurovolby19 EÚ EP
Spolupredsedníčka frakcie zelených v europarlamente, nemecká europoslankyňa Ska Kellerová. Autor: ,

Ani tradičná ľavica, ani pravica, a už vôbec nie antieurópska krajná pravica. Naopak, EÚ a jej spoločný postup treba aj pre naliehavú potrebu boja proti klimatickým zmenám. Aj takýmto spôsobom rozmýšľali mnohí ľudia vo viacerých štátoch EÚ pri eurovoľbách. Výsledkom je až nečakane výrazné posilnenie frakcie zelených v novom Európskom parlamente.

„Európou sa prehnala zelená vlna. Zelení prekonali očakávania v krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Írsko, Dánsko, Fínsko, Rakúsko a v nasledujúcich rokoch budú mať oveľa dôležitejšiu úlohu pri formovaní politickej debaty v Európe,“ reagovala na prvé výsledky eurovolieb šéfka frakcie zelených v europarlamente Ska Kellerová z Nemecka.

Zelení v mnohých krajinách dosiahli nečakaný úspech a zdvojnásobili počet svojich poslancov. V Nemecku skončili dokonca druhí, veľkým prekvapením bolo ich tretie miesto vo Francúzsku, kde preskočili tradičnú pravicu aj ľavicu. Po prvý raz uspeli napríklad aj v Írsku a v Portugalsku. Do brexitu budú v európskej zelenej frakcii vo väčšom počte aj britskí zelení, ktorí doma bodovali aj preto, že sa snažia o zvrátenie brexitu.

V 751-člennom europarlamente frakcia narastie z 51 poslancov na 69. A na ich hlasy sa zrejme bude musieť tiež prihliadať. Tradičné konzervatívne a ľavicové strany združené vo frakciách ľudovcov a socialistov si totiž pohoršili natoľko, že v europarlamente už nebudú mať pohodlnú väčšinu. Na prijímanie rozhodnutí a schvaľovanie budúcej Európskej komisie sa ťažko zaobídu bez spolupráce s proeurópskymi liberálmi a/alebo so zelenými.

Zelení však budú mať svoje požiadavky. „Naši voliči, najmä mladšej generácie, sú veľmi znepokojení klimatickou krízou a sú proeurópski, ale cítia, že EÚ nerobí dosť. Chcú od nás, aby Európa zmenila kurz,“ myslí si spolupredseda frakcie Bas Eickhout z Holandska. „To, že zelení majú viac europoslancov ako kedykoľvek predtým, znamená, že majú demokratický mandát na výraznejšie konanie v rámci europarlamentu a inštitúcií EÚ v oblasti boja proti klimatickej zmene a strate biodiverzity,“ uviedol pre Pravdu profesor John Barry z univerzity v Belfaste.

Podľa neho táto frakcia môže začať tlačiť na to, aby Európsky parlament vyhlásil stav „klimatickej a ekologickej núdze“ ako základ na radikálny krok k zmene politík EÚ a vytváraniu nízkouhlíkovej zelenej ekonomiky. „Viac europoslancov dá zeleným aj väčší vplyv na to, aby EÚ tlačili na prísnejší postup voči daňovým únikom, tvorbu zelených pracovných miest a tiež na hľadanie riešenia na sociálnu recesiu v rámci Európy,“ dodal Barry.

Podľa Toma O'Briena, experta na politickú sociológiu Univerzity v Yorku, úspech zelených sa dá vnímať ako istý posun v postojoch ľudí. „Zdá sa, že ľudia venujú viac pozornosti klimatickej zmene a environmentálnym témam,“ uviedol pre Pravdu O'Brien. Otázne ale podľa neho je, či je tento záujem stabilnejší, alebo opäť vyprchá, ako sa to už pri týchto témach stalo. Zároveň však neodpisuje ani tradičné veľké strany, ktoré, ako naznačuje história, majú schopnosť prispôsobovať sa novým témam.

Presadzovanie zelenej agendy napriek posilneniu frakcie zelených ale nebude jednoduché. Ich tlak v europarlamente bude podľa O'Briena obmedzený a formovaný záujmami národných štátov. „Výzvou pre environmentálne politiky je aj to, že sú vždy vnímané – či už správne, alebo nesprávne – ako tie, ktoré majú škodlivý účinok na hospodársky výkon,“ dodal O'Brien.

Navyše, ako to už býva, ani medzi ekológmi z rôznych krajín nie je vo všetkých otázkach celkom zhoda. Veľké rozdiely sú napríklad medzi francúzskymi a nemeckými, ktorí budú tvoriť jadro frakcie. „Zelení v Nemecku nemajú problém na regionálnej úrovni ísť do koalície s konzervatívcami. Sú menej radikálni a menej antikapitalistickí, ako môžu byť iné ekologické strany napríklad v Dánsku, Holandsku alebo vo Francúzsku,“ povedal pre France Info politológ Simon Persico. Na európskej úrovni ich však spájajú predovšetkým ciele presadzovania zelenej agendy, ale aj sociálnej súdržnosti a tiež dodržiavanie princípov právneho štátu a občianskych slobôd.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#EÚ #Zelení #Europarlament #eurovoľby 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku