Európsky parlament
Europarlament ovplyvňuje rôzne aspekty života v Európskej únii (EÚ), od podpory hospodárstva a boja proti chudobe až po zmenu klímy a bezpečnosť. Je zložený z poslancov, ktorí sú volení priamym hlasovaním občanov členských štátov EÚ. Jeho hlavnou úlohou je zastupovať občanov EÚ a schvaľovať legislatívne akty spoločne s parlamentným zhromaždením.
Parlament pôsobí ako spoluzákonodarca a spolu s Radou má právomoc prijímať a meniť legislatívne návrhy a rozhodovať o rozpočte EÚ Parlament tiež dohliada na prácu Komisie a iných orgánov EÚ a spolupracuje s národnými parlamentmi krajín EÚ, aby sa dozvedel ich názor.
Európsky parlament prešiel počas celej svojej existencie značným vývojom, keďže sa neustála zväčšovala nielen oblasť jeho pôsobnosti, ale aj jeho dôležitosť. Jeho predchodca – Zhromaždenie (1958– 1962) – malo len kontrolné právomoci, no dnešný Parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ a jeho úlohou je zastupovať záujmy občanov a občianok. Okrem toho, že sa podieľa na vytváraní a rozhodovaní o novej legislatíve, je zodpovedný aj za dozor nad ostatnými inštitúciami a podporu ľudských práv v Európe i mimo nej. V tejto časti nájdete podrobnejšie informácie o postupnom vývoji Parlamentu.
Európsky parlament je jedinou európskou inštitúciou, ktorej členovia sú priamo volení občanmi členských štátov EÚ.
Od 18. januára 2022 je predsedníčkou Európskeho parlamentu Roberta Metsolová z Malty.
Čítajte aj 15 voľných stoličiek. Do Bruselu chce ísť 24 strán a jedna koalícia
Európska rada
Európska rada sa neformálne nazýva aj Samit EÚ. Skladá sa z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej rady a z predsedu Európskej komisie. V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on.
Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka. Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu vnútroštátnu funkciu. Európska rada zasadá najmenej dvakrát v priebehu pol roka, tieto stretnutia sa zvyčajne uskutočňujú v Bruseli. Zasadnutia Európskej rady vedie predseda, ktorým je od roku 2019 Charles Michel.
Európska rada rozhoduje o celkovom smerovaní a politických prioritách EÚ, avšak neprijíma právne predpisy. Zaoberá sa zložitými či citlivými otázkami, ktoré nie je možné riešiť na nižších úrovniach medzivládnej spolupráce.
Stanovuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, pričom zohľadňuje strategické záujmy EÚ a obranné dôsledky. Navrhuje a vymenúva kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni EÚ, ako sú ECB a Komisia.
Európska rada a Rada sa nesmú zamieňať s Radou Európy. Rada Európy nie je súčasťou inštitúcií EÚ. Je to medzinárodná organizácia so širším členstvom so sídlom v Štrasburgu, ktorá chráni ľudské práva, demokraciu a právny štát.
Foto: SITA/AP, Kenzo Tribouillard
Európska komisia
Európska komisia, ktorá sídli v Bruseli, je najvyšší výkonný orgán Európskej únie (EÚ), ktorý má v mnohých otázkach rozhodovaciu právomoc. Podporuje všeobecné záujmy EÚ prostredníctvom navrhovania a presadzovania právnych predpisov, ako aj vykonávania politík a rozpočtu EÚ. Navrhuje legislatívu EÚ a zároveň aj kontroluje dodržiavanie tejto legislatívy v členských krajinách EÚ a zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok. Z prevažnej časti spravuje rozpočet EÚ.
Činnosť Komisie riadi kolégium komisárov. V praxi funguje ako vládny kabinet s 27 členmi Komisie, neformálne nazývanými „komisári“. Každý štát má v komisii zastúpeného jedného člena, avšak tí sú prísahou zaviazaní reprezentovať všeobecné záujmy EÚ ako celku, nie vlastného štátu. V súčasnosti je predsedníčkou EK Ursula von der Leyen, ktorou sa stala v decembri 2019.
Foto: TASR/AP, Jean-Francois Badias