„Pokiaľ ide o samotný trend účasti vo voľbách, či už ide o parlamentné, alebo prezidentské, tak ten je naozaj pozitívny a netýka sa len Slovenska, ale aj iných okolitých krajín. Dáta, ktoré sa týkajú záujmu o účasť na voľbách do EP, naznačujú mierne vyšší záujem ako pred 5 rokmi,“ hodnotí Martin Slosiarik z agentúry FOCUS. Osobne však neočakáva účasť Slovákov nad 30 percent.

Slovensko je členom Európskej únie od roku 2004 po tom, ako drvivá väčšina zúčastnených voličov (92,46 %) hlasovala za vstup krajiny do EÚ. Ofociálny vstup sa datuje na 1.mája, popri Slovensku sa členmi stalo aj Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus.
Najvyššia účasť v eurovoľbách bola pritom doposiaľ necelých 23 percent v roku 2019, v roku 2014 bola rekordne nízka, len na úrovni 13 percent. Bežný priemer v Európskej únii je pritom okolo 40 až 50 percent, v Belgicku účasť dosiahla naposledy až takmer 90 percent.
Čo teda poháňa trend na Slovensku? Dôvodov je podľa odborníkov viacero, silným ťahúňom je však najmä zmena taktiky strán, ktoré nasadili do hry zvučné mená, zhodujú sa politológovia Radoslav Štefančík a Jozef Lenč. „Nemožno vylúčiť, že o niečo bude vyššia účasť, vzhľadom na to, že niektoré politické strany volia taktiku a dávajú na kandidátku ľudí, ktorí síce budú kandidovať, ale pravdepodobne do EP nakoniec nenastúpia,“ myslí si Štefančík. Progresívcov napríklad povedie bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor, stranu SaS jej zakladateľ Richard Sulík, národniarov z SNS zastupuje medzi inými Andrej Danko, za Smer sa objaví na kandidátke Ľuboš Blaha, medzi kandidátmi hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) nebude chýbať Igor Matovič.

Záujem môžu popohnať aj oslavy 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ, čo pritiahne k téme viac pozornosti. „Voľby do Európskeho parlamentu boli dlhodobo v tieni prezidentských volieb, ktoré pútali väčšiu pozornosť. To bol možno aj jeden z dôvodov, prečo účasť na týchto voľbách bola roky tristná. Tento rok to však bude, zdá sa, iné,“ vyjadril sa pre Pravdu politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
Podľa Slosiarika môže pôsobiť mobilizačne na účasť aj konzistentná podpora zo strany väčšiny politických strán a politikov pre členstvo SR v EÚ, nespochybňovanie nášho členstva v EÚ, ale napríklad aj, naopak, vnímané ohrozenie nášho členstva v EÚ, ktoré môže špecificky mobilizovať proeurópsku časť voličov. „Tomu napr. zodpovedá aj očakávaný nadpriemerný výsledok PS v týchto voľbách,“ dodáva.
Práve podľa aprílového prieskumu volebných preferencií agentúry AKO pre televíziu JOJ 24 by najviac hlasov (27,2 percenta) získalo Progresívne Slovensko (PS), nasledovali strany Smer so ziskom 15,2 a Hlas, ktorú by volilo 14,2 percenta voličov. Pred bránami Európskeho parlamentu by skončila SNS, Slovensko, Za ľudí aj Demokrati. Čo sa týka konkrétnych mien na kandidátkach, podľa prieskumu agentúry SCIO v spolupráci so spoločnosťou MafraResearch by najviac hlasov získal Ľudovít Ódor (PS), za ním nasledovali s pomerne veľkým odstupom Monika Beňová (Smer), Ľuboš Blaha (Smer), Milan Uhrík (Republika) a Erik Kaliňák (Smer).
Progresívcom veria aj tipéri. Podľa Tipsportu má najväčšie šance na úspech hnutie Progresívne Slovensko. Naznačuje to pondelkový kurz 1,35:1, ako aj množstvo stávkujúcich, keďže až 82 percent z nich stavilo na víťazstvo PS. Na druhom mieste v kurzoch je Smer s kurzom 2,70:1. Na víťazstve zvyšných strán sa dá zarobiť omnoho viac: šance na výhru Hlasu boli vyrátané na 15:1, na Republiku 88:1, na SaS 120:1, na KDH 130:1 a na Demokratov 135:1. Zatiaľ najvyššie sólo stávky sú podľa Tipsportu v hodnote 200 eur na výhru PS, čo pri kurze 1,35:1 znamená potenciálnu výhru pre tipérov okolo 270 eur. „Aktivita tipérov sa ešte len rozbieha a určite bude vyššia s blížiacim sa termínom konania volieb. V každom prípade, o eurovoľby na Slovensku je nižší záujem ako o parlamentné voľby – a platí to nielen pri účasti voličov, ale aj v stávkovom biznise,“ uviedol pre agentúru SITA vedúci komunikácie a CSR Tipsport SK Filip Timár.