Ako vlastne funguje europarlament, ako sa volia jeho členovia, aké sú ich právomoci a aký majú vplyv na tvorbu unijných zákonov a politík?
Europarlament vznikol v roku 1952 ako spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, od roku 1962 funguje pod súčasným názvom. Poslanci europarlamentu sa vyberajú v priamej voľbe všeobecným hlasovaním. Prvé priame voľby do tohto orgánu sa uskutočnili v roku 1979.
Každá krajina rozhoduje o tom, akou formou sa uskutočnia voľby, musia však pritom zaručovať rovnosť pohlaví a tajné hlasovanie. Pri eurovoľbách platí zásada pomerného zastúpenia.
Parlament tvorí celkovo 705 europoslancov volených v 27 členských štátoch EÚ. Zaujímavosťou nadchádzajúcich volieb do EP bude to, že sa prvýkrát v histórii uskutočnia v podmienkach, keď EÚ prišla o jednu členskú krajinu. V referende z roku 2016 hlasovali občania Veľkej Británie za odchod krajiny z únie.
Tento proces, tiež známy ako tzv. Brexit, sa dovŕšil v roku 2020. Briti od tohto momentu stratili možnosť voliť si svojich zástupcov do štruktúr EÚ.
Foto: SITA/AP, Kirsty Wigglesworth
Kreslá do EP sa prideľujú na základe počtu obyvateľov každého členského štátu. Ide však o zostupnú proporcionalitu: žiadna krajina nemôže mať menej než šiestich, ale ani viac ako 96 poslancov. Celkový počet europoslancov nesmie prekročiť číslo 750 (plus jeho predsedníčka resp. predseda).
V súčasnosti stojí na čele europarlamentu maltská právnička a politička Roberta Metsolová. Predsedníčka zastupuje europarlament pred ostatnými inštitúciami EÚ navonok a potvrdzuje konečné schválenie únijného rozpočtu.
Foto: SITA/AP, Omar Havana
Právomoci poslancov EP
Poslanci europarlamentu sa rozdeľujú do skupín na základe politickej, nie štátnej príslušnosti. Pracovné podmienky poslancov sa vysvetľujú v štatúte poslancov z roku 2009.
Práca poslancov EP sa uskutočňuje najmä prostredníctvom výborov a plenárnych zasadnutí.
Vo výboroch sa pripravujú právne predpisy. Europarlament má celkovo 20 výborov a tri podvýbory. Každý z nich sa zaoberá konkrétnou oblasťou politiky. Výbory preskúmavajú návrhy právnych predpisov, pričom poslanci a politické skupiny môžu navrhnúť zmeny alebo ich zamietnuť. O otázkach sa diskutuje v rámci politických skupín.
Na plenárnych zasadnutiach sa prijímajú právne predpisy. Na týchto zasadnutiach sa zhromažďujú všetci poslanci EP v rokovacej sále, aby uskutočnili záverečné hlasovanie o navrhovaných právnych predpisoch a pozmeňujúcich návrhoch. Zasadnutia sa obyčajne uskutočňujú každý mesiac v Štrasburgu počas štyroch dní, niekedy sa však organizujú dodatočné zasadnutia v Bruseli.
Štrasburgu a Brusel sú pritom dve z troch oficiálnych sídel EP. Posledné sa nachádza v Luxemburgu, nachádza sa tu Generálny sekretariát Európskeho parlamentu.
Politická úloha Europarlamentu pritom v posledných rokoch rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša otázky na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená poslancami EP.