Eurovoľby 2024

Sledujte s Pravdou priebeh volieb do Európskeho parlamentu.

Lexmann paradox, vzdanie sa mandátu aj úmrtie. Ako sa menilo obsadenie Slovákov v EP?

Slovensko v súčasnosti zastupuje v Európskom parlamente (EP) 14 poslancov, ktorí vzišli z eurovolieb konaných v roku 2019. Ich personálne obsadenie v EP sa za posledných päť rokov trvania mandátu menilo hneď niekoľkokrát. Niektorí sa ho vzdali sami, iní sa doň mohli dostať až po definitívnom odchode Veľkej Británie z únie. Slovenské obsadenie sa menilo aj v dôsledku úmrtia jedného z europoslancov.

03.05.2024 02:08
Europoslanci Foto: ,
Zľava Ivan Štefanec, Peter Pollák, Eugen Jurzyca, Robert Hajšel, Monika Beňová a Vladimír Bilčík počas brífingu s novinármi v rámci predstavenia nových europoslancov, júl 2019
debata

Ostatné voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku uskutočnili 25. mája 2019. Celkovo dvanáste voľby do EP a zároveň štvrté na Slovensku prebehli v členských štátoch únie od 23. do 26. mája 2019.

Víťazom volieb sa na Slovensku stala koalícia Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia, ktorá získala 20,11 % hlasov a štyri mandáty. Do europarlamentu sa dostalo ďalších päť strán, konkrétne strana Smer (15,7 %), so ziskom dvoch mandátov, Kotlebovci ĽSNS (12,07 % a dva mandáty), KDH (9,69 % a dva mandáty), SaS (9,62 % a dva mandáty) a bývalé hnutie OĽaNO (dnes Slovensko) so ziskom jedného mandátu.

Eurovoľby sú aj šanca na ochranu demokracie a slobody
Video
Príbeh generácií, ktoré zažili vojnu a neslobodu, pripomína, aké dôležité je voliť. Európska únia si bude vyberať poslancov do Európskeho parlamentu už 6. až 9. júna, na Slovensku sa volí 8. júna. / Zdroj: TV Pravda/EP

V prípade eurovolieb došlo pri KDH k paradoxnej situácii. Napriek tomu, že kresťanskí demokrati získali vo voľbách viac hlasov ako konkurenčná SaS, mali zaistený iba jeden mandát, zatiaľ čo výsledkovo slabšie SaS až mandáty dva.

Táto situácia sa týkala Miriam Lexmann, ktorá vo voľbách skončila druhá v rámci kandidátky KDH.

Tento tzv. Lexmann paradox súvisel s novelizáciou volebného zákona kvôli brexitu, do ktorého sa dostalo matematicky nesprávne kritérium. Volebný zákon bol v zrýchlenom legislatívnom konaní doplnený o §220a, ktorý určoval, akým spôsobom a ktorej strane sa odoberie 14. mandát pre prípad, že Spojené kráľovstvo nestihne z Európskej únie vystúpiť ešte pred voľbami do EP.

V predmetnom zákone sa hovorí, že mandát sa odoberie tej strane, ktorá má najmenší zvyšok po delení. Zákon tak v podstate zjednodušil voličom poškodzovanie vlastnej strany. Svoj mandát tak Lexmann mohla vykonávať až po odchode Veľkej Británie z EÚ. Do EP nakoniec nastúpila prvého februára 2020.

Slovenskí europoslanci

Slovensko v súčasnosti zastupuje v Európskom parlamente 14 poslancov.

Fotogaléria
Europoslankyňa Miriam Lexmann
Europoslanec Miroslav Radačovský
+11Europoslanec Vladimír Bilčík

Kompletný zoznam europoslancov SR (v abecednom poradí):

Monika Beňová (Smer)

Europoslankyňa Monika Beňová Foto: TASR, Jakub Kotian
Monika Beňová Europoslankyňa Monika Beňová

V európskom parlamente pôsobí ako poslankyňa za stranu Smer nepretržite od roku 2004, je najdlhšie pôsobiacou slovenskou europoslankyňou v histórii. Potom, ako vedenie Strany európskych socialistov rozhodlo v roku 2023 o pozastavení členstva slovenských politických strán Smer a Hlas, nie je Beňová členkou žiadnej politickej frakcie v EP.

Beňová je členkou Predsedníctva EP a kvestorkou EP so zodpovednosťou o. i. za styčné úrady a kancelárie EP a za vzťahy so Súdnym dvorom EÚ. Je tiež členkou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ (Africko-karibicko-tichomorská skupina) a Výboru pre kontrolu rozpočtu.

Vladimír Bilčík (nezaradený)

Europoslanec Vladimír Bilčík Foto: TASR, Jaroslav Novák
Vladimír Bilčík Europoslanec Vladimír Bilčík

Vladimír Bilčík kandidoval do EP v roku 2019 z druhého miesta kandidátky PS/Spolu. Pred nástupom do EP pôsobil ako politológ a vysokoškolský učiteľ. V Európskom parlamente je členom frakcie Európskej ľudovej strany. Pôsobí ako predseda delegácie EP pre vzťahy s Čiernou Horou.

Je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, členom Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko, Konferencie predsedov delegácií, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Vyšetrovacieho výboru na prešetrenie používania softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru a Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v EÚ vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v EP.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezaradená)

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová Foto: TASR, Jaroslav Novák
Lucia Ďuriš Nicholsonová Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová

Lucia Ďuriš Nicholsonová je bývalá novinárka a exposlankyňa za stranu SaS. Za stranu kandidovala voľbách do EP, v súčasnosti pôsobí ako nezávislá, je členkou frakcie Renew Europe (Obnovme Európu). Ďuriš Nicholsonová v roku 2023 založila politickú stranu Jablko.

V europarlamente pôsobí ako predsedníčka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Je členkou Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ, Konferencie predsedov výborov, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení OAKTŠ – EÚ a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Karibik – EÚ.

Robert Hajšel (nezaradený)

Europoslanec Robert Hajšel Foto: SITA, Kancelária europoslanca Roberta Hajsela
Robert Hajšel Europoslanec Robert Hajšel

Robert Hajšel je politik, bývalý novinár. Pôsobil ako riaditeľ kancelárie Európskeho parlamentu. Za europoslanca bol zvolený vo voľbách do EP v máji 2019. Kandidoval ako nezávislý na kandidátnej listine strany Smer, členom strany však nie je. Hajšel je vo frakcii Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

Je členom delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, delegácie pri Parlamentnom výbore pre partnerstvo EÚ – Arménsko, Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko. Hajšel je tiež členom Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.

Martin Hojsík (PS)

Europoslanec Martin Hojsík Foto: TASR, Jaroslav Novák
Martin Hojsík Europoslanec Martin Hojsík

Martin Hojsík je politik, podpredseda PS, občiansky aktivista a odborník na životné prostredie, dlhé roky pôsobil v neziskovej organizácii Greenpeace. Od roku 2019 pôsobí ako poslanec EP v liberálnej frakcii Obnovme Európu. V októbri 2023 bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu. V rámci štruktúr EP bol tiež podpredsedom Vyšetrovacieho výboru pre ochranu zvierat počas prepravy.

Hojsík je členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Delegácie pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest, Predsedníctva EP a členom Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť.

Eugen Jurzyca (SaS)

Europoslanec Eugen Jurzyca Foto: TASR, Jaroslav Novák
Eugen Jurzyca Europoslanec Eugen Jurzyca

Eugen Jurzyca je ekonóm, bývalý minister školstva. Pôsobil ako poradca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetovú banku. Vo voľbách do EP bol lídrom kandidátky strany SaS. Od 2. júla 2019 vykonáva mandát poslanca europarlamentu. Jurzyca je členom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

Jurzyca je tiež členom Delegácie pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ –Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom. Okrem toho je členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Podvýboru pre daňové otázky.

Miriam Lexmann (KDH)

Europoslankyňa Miriam Lexmann Foto: TASR, Jakub Kotian
Miriam Lexmann Europoslankyňa Miriam Lexmann

Miriam Lexmann je slovenská politička, v roku 1990 spoluzakladala Kresťanskodemo­kratickú mládež Slovenska, do KDH vstúpila v roku 2016. Pôsobila ako riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu. Lexmann nastúpila do EP až po sfinalizovaní odchodu Británie z EÚ, konkrétne 1. februára 2020. Je členkou frakcie Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov).

Lexmann je členkou Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Jozef Mihál (nezaradený)

Europoslanec Jozef Mihál Foto: TASR, Jakub Kotian
Jozef Mihál Europoslanec Jozef Mihál

Jozef Mihál je politik, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, analytik a lektor v oblasti pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu. V europarlamente pôsobí od októbra 2023 ako náhradník za Michala Šimečku (PS), ktorý sa svojho mandátu vzdal v súvislosti s návratom do slovenskej politiky. V europarlamente je členom frakcie Obnovme Európu.

Mihál je v EP členom Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Delegácie pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina.

Peter Pollák (Slovensko)

Europoslanec Peter Pollák Foto: TASR, Jakub Kotian
Peter Pollák Europoslanec Peter Pollák

Peter Pollák je politik, vysokoškolský pedagóg, pôsobil ako splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Je prvým poslancom NR SR rómskej národnosti. V europarlamente je členom frakcie Európskej ľudovej strany.

Pollák je podpredsedom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a členom Výbor pre kultúru a vzdelávanie.

Miroslav Radačovský (nezaradený)

Europoslanec Miroslav Radačovský Foto: TASR, Jaroslav Novák
Miroslav Radačovský Europoslanec Miroslav Radačovský

Miroslav Radačovský je politik a bývalý sudca. Do eurovolieb v roku 2019 kandidoval ako nestraník na kandidátke ĽSNS. Krátko po zvolení sa od strany ĽSNS dištancoval. V roku 2021 založil politickú stranu Slovenský PATRIOT. Nepôsobí v žiadnej politickej frakcii v rámci Europarlamentu.

Radačovský je v EP členom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest. Zároveň je členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

Katarína Roth Neveďalová (Smer)

Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová Foto: TASR, Veronika Mihaliková
Katarína Roth Neveďalová Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová

Katarína Roth Neveďalová je politička a diplomatka, od roku 2018 je poradkyňa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho. Počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ pôsobila ako diplomatka na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli, kde sa venovala kohéznej politike a štrukturálnym fondom.

V europarlamente nie je nováčikom, v dobe svojho prvého zvolenia v roku 2009 sa stala historicky najmladšou slovenskou europoslankyňou, mala vtedy iba 27 rokov. Bojuje za zrušenie detskej práce, za zrovnoprávnenie žien v spoločnosti i politike. Venuje sa oblasti vzdelávania, ako aj spolupráci s Východnou Európou a Áziou. Do Európskeho parlamentu sa znovu vrátila koncom roka 2022, keď prevzala mandát po zosnulom poslancovi Miroslavovi Čížovi (Smer).

Bola vo frakcii Progresívnej aliancie socialistov a demokratov. V roku 2023 Európski socialisti pozastavili členstvo strane Smer, čím Roth Neveďalová ostala bez členstva v niektorej z politických skupín europarlamentu. Je členkou Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. V EP pôsobila tiež ako členka Výboru pre medzinárodný obchod, Delegácie pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ a Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko.

Ivan Štefanec (KDH)

Europoslanec Ivan Štefanec Foto: TASR, Jaroslav Novák
Ivan Štefanec Europoslanec Ivan Štefanec

Ivan Štefanec je politik, bývalý poslanec NR SR a manažér. V posledných voľbách do EP v roku 2019 bol lídrom kandidátnej listiny KDH a svoj mandát obhájil. Momentálne mu plyne jeho druhý mandát europoslanca. Je členom poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany.

Medzi hlavné oblasti jeho pôsobenia v európskej politike patrí pomoc malým a stredným podnikateľom, odstraňovanie zbytočných byrokratických prekážok, rozvoj digitalizácie a vzdelávania, ochrana práv spotrebiteľa a stráženie dodržiavania princípov subsidiarity.

Ivan Štefanec zasadá vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a v Delegácii pre vzťahy s Japonskom. V súčasnosti zastáva i pozíciu prezidenta SME Europe, prezidenta European Parliament's Beer Club a spolupredsedajúci Programového výboru EIF.

Medzi jeho prioritné témy patrí jednotný digitálny trh, SME (malé a stredné podniky), zamestnanosť a odmedzovanie byrokracie. V rámci svojho pôsobenia na Slovensku má otvorené poslanecké kancelárie v Bratislave a v Košiciach.

Milan Uhrík (nezaradený)

Europoslanec a líder hnutia Republika Milan Uhrík Foto: TASR, Pavol Zachar
Milan Uhrík Europoslanec a líder hnutia Republika Milan Uhrík

Milan Uhrík je politik, predseda hnutia Republika, bývalý poslanec parlamentu za ĽSNS. V eurovoľbách v roku 2019 bol zvolený za europoslanca za stranu ĽSNS.

Prekrúžkoval sa zo 14. miesta kandidátky na 1. miesto ziskom takmer 43-tisíc hlasov. Nie je členom žiadnej politickej skupiny v rámci Europarlamentu.

Uhrík je členom Delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Michal Wiezik (PS)

Europoslanec Michal Wiezik Foto: SITA, Milan Illík
Michal Wiezik Europoslanec Michal Wiezik

Michal Wiezik je vedec, vysokoškolský učiteľ a ekológ. V roku 2019 bol zvolený za poslanca do EP za koalíciu PS/Spolu. V europarlamente je členom frakcie Obnovme Európu.

V rámci EP je členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre petície.

Bol tiež členom Delegácie pre vzťahy s Iránom, Vyšetrovacieho výboru pre ochranu zvierat počas prepravy a Výboru pre kontrolu rozpočtu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Európsky parlament #europoslanec #eurovoľby 2024